Adhyāya 45 — Duryodhana’s Distress, Śakuni’s Counsel, and the Summons for Dyūta
अन्योन्यं समनुज्ञाप्य जग्मतुः स्वगृहान् प्रति । “राजन! आप सदा सावधान रहकर प्रजाजनोंके पालनमें लगे रहें। जैसे सब प्राणी मेघको, पक्षी महान् वृक्षको और सम्पूर्ण देवता इन्द्रको अपने जीवनका आधार मानकर उनका आश्रय लेते हैं, उसी प्रकार सभी बन्धु-बान्धव जीवन-निर्वाहके लिये आपका आश्रय लें।” श्रीकृष्ण और युधिष्ठिर आपसमें इस प्रकार बातें करके एक दूसरेकी आज्ञा ले अपने- अपने स्थानको चल दिये
anyonyam samanujñāpya jagmatuḥ svagṛhān prati | rājann! āp sadā sāvadhāna rahkar prajājanon-ke pālana-meṃ lage raheṃ | yathā sarva-prāṇino meghaṃ, pakṣiṇo mahān vṛkṣaṃ, sampūrṇā devatā indraṃ ca sva-jīvanasyādhāraṃ manyamānāḥ tam āśrayante, tathā sarve bandhu-bāndhavā jīvana-nirvāhāya tava āśrayaṃ gṛhṇīyuḥ | śrīkṛṣṇaś ca yudhiṣṭhiraś ca itthaṃ parasparaṃ saṃbhāṣya anyonyasyājñāṃ gṛhītvā sva-sva-sthānaṃ jagmatuḥ |
ವೈಶಂಪಾಯನನು ಹೇಳಿದನು—ಪರಸ್ಪರ ವಿದಾಯ ಪಡೆದು ಅವರು ತಮ್ಮ ತಮ್ಮ ಮನೆಗಳ ಕಡೆ ಹೊರಟರು. (ಶ್ರೀಕೃಷ್ಣನು ಹೇಳಿದನು) “ಓ ರಾಜನೇ! ಸದಾ ಎಚ್ಚರಿಕೆಯಿಂದಿದ್ದು ಪ್ರಜಾಪಾಲನೆಯಲ್ಲಿ ನಿರತನಾಗಿರು. ಎಲ್ಲ ಪ್ರಾಣಿಗಳು ಮೇಘವನ್ನು ಆಧಾರಮಾಡಿಕೊಳ್ಳುವಂತೆ, ಪಕ್ಷಿಗಳು ಮಹಾವೃಕ್ಷವನ್ನು ಆಶ್ರಯಿಸುವಂತೆ, ದೇವತೆಗಳೆಲ್ಲ ಇಂದ್ರನನ್ನು ಜೀವನಾಧಾರವೆಂದು ನಂಬಿ ಅವನನ್ನೇ ಅವಲಂಬಿಸುವಂತೆ—ಹಾಗೆಯೇ ನಿನ್ನ ಬಂಧು-ಬಾಂಧವರು ಮತ್ತು ಸುಹೃದರು ಜೀವನನಿರ್ವಹಣೆಯೂ ಸುರಕ್ಷೆಯೂ ಪಡೆಯಲು ನಿನ್ನನ್ನೇ ಆಶ್ರಯಿಸಲಿ.” ಹೀಗೆ ಮಾತಾಡಿ ಶ್ರೀಕೃಷ್ಣ ಮತ್ತು ಯುಧಿಷ್ಠಿರ ಪರಸ್ಪರ ಅನುಮತಿ ಪಡೆದು ತಮ್ಮ ತಮ್ಮ ಸ್ಥಳಗಳಿಗೆ ಹೋದರು।
वैशम्पायन उवाच
A king’s dharma is vigilant protection and sustenance of the subjects; the ruler should become a reliable refuge so that dependents—subjects and kin—can live securely, just as beings rely on rain, birds on a great tree, and the gods on Indra.
After a counsel-filled exchange, Kṛṣṇa and Yudhiṣṭhira formally take leave of each other and depart to their respective residences, marking a transition in the Sabha Parva episode.