अध्याय १२८: शिव–उमा संवादः — तिलोत्तमा, श्मशान-मेध्यता, तथा चातुर्वर्ण्य-धर्मः
Chapter 128: Śiva–Umā Dialogue—Tilottamā, the Ritual Valence of the Śmaśāna, and the Fourfold Duty-Code
(सुदुर्विनीत: पुत्रो वा जामाता वा प्रमार्जक: । दारा वा प्रतिकूलास्ते तेनासि हरिण: कृश: ।।
sudurvinītaḥ putro vā jāmātā vā pramārjakaḥ | dārā vā pratikūlāste tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
bhrātaro'tīva viṣamāḥ pitā vā kṣutkṣato mṛtaḥ | mātā jyeṣṭho gururvāpi tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
brāhmaṇo vā hato gaurvā brahmasvaṃ vā hṛtaṃ purā | devasvaṃ vādhikaṃ kāle tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
hṛtadāro'tha vṛddho vā loke dviṣṭo'tha vā naraiḥ | avijñānena vā vṛddhastenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
vārthakārthaṃ dhana dṛṣṭvā svāṃ śrīrvāpi paraiḥ hṛtā | vṛttirvā durjanāpekṣā tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
iṣṭabhāryasya te nūnaṃ prātiveśyo mahādhanaḥ | yuvā sulalitaḥ kāmī tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
ಬ್ರಾಹ್ಮಣನು ಹೇಳಿದನು— “ಬಹುಶಃ ನಿನ್ನ ಮಗ ದುರ್ವಿನೀತನಾಗಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ನಿನ್ನ ಅಳಿಯನು ಮನೆಯ ಸಂಪತ್ತನ್ನು ‘ಒರೆಸಿ-ಸೂಸಿ’ ಸಂಪೂರ್ಣವಾಗಿ ತೆಗೆದುಕೊಂಡು ಹೋಗುವವನಾಗಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ನಿನ್ನ ಪತ್ನಿ ಪ್ರತಿಕೂಲ ಸ್ವಭಾವದವಳಾಗಿರಬಹುದು—ಆದ್ದರಿಂದ, ಓ ಹರಿಣಾ, ನೀನು ಕ್ಷೀಣಿಸಿ ಬಿಳುಪಾಗಿ ಹೋಗುತ್ತಿದ್ದೀಯ. ಅಥವಾ ನಿನ್ನ ಸಹೋದರರು ಅತ್ಯಂತ ವಕ್ರಬುದ್ಧಿಯವರಾಗಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ನಿನ್ನ ತಂದೆ ಹಸಿವಿನಿಂದ ಕುಗ್ಗಿ ಮರಣಪಟ್ಟಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ತಾಯಿ, ಜ್ಯೇಷ್ಠ ಸಹೋದರ, ಗುರುಜನರೂ ಹಾಗೆಯೇ ಪರಲೋಕಗೊಂಡಿರಬಹುದು—ಆದ್ದರಿಂದ ನೀನು ಕ್ಷೀಣಿಸಿ ಬಿಳುಪಾಗಿದ್ದೀಯ. ಅಥವಾ ಒಮ್ಮೆ ನೀನು ಬ್ರಾಹ್ಮಣನನ್ನೋ ಹಸುವನ್ನೋ ಕೊಂದಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ಹಿಂದೆ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಸ್ವವನ್ನು ಅಪಹರಿಸಿದ್ದಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ಯಾವುದೋ ಕಾಲದಲ್ಲಿ ದೇವಸ್ವವನ್ನು ಮಿತಿಮೀರಿಸಿ ತೆಗೆದುಕೊಂಡಿರಬಹುದು—ಆದ್ದರಿಂದ ನೀನು ಕ್ಷೀಣಿಸಿ ಬಿಳುಪಾಗಿದ್ದೀಯ. ಅಥವಾ ನಿನ್ನ ಪತ್ನಿಯನ್ನು ಅಪಹರಿಸಿದ್ದಾರೆ; ಅಥವಾ ನೀನು ವೃದ್ಧನಾಗುತ್ತಿದ್ದೀಯ; ಅಥವಾ ಲೋಕದ ಜನರು ನಿನ್ನನ್ನು ದ್ವೇಷಿಸಲು ಆರಂಭಿಸಿದ್ದಾರೆ; ಅಥವಾ ಅಜ್ಞಾನದಿಂದಲೇ ನೀನು ‘ಬೆಳೆದಿದ್ದೀಯ’—ಆದ್ದರಿಂದ ನೀನು ಕ್ಷೀಣಿಸಿ ಬಿಳುಪಾಗಿದ್ದೀಯ. ಅಥವಾ ವೃದ್ಧಾಪ್ಯಕ್ಕಾಗಿ ಸಂಗ್ರಹಿಸಿದ ಧನವನ್ನು ನೋಡಿ ಇತರರು ನಿನ್ನ ಸ್ವಶ್ರೀಯನ್ನು ಕಸಿದುಕೊಂಡಿರಬಹುದು; ಅಥವಾ ಜೀವನೋಪಾಯಕ್ಕಾಗಿ ದುರ್ಜನರ ಮೇಲೆ ಅವಲಂಬಿಸಬೇಕಾಗಿರಬಹುದು—ಆದ್ದರಿಂದ ನೀನು ಕ್ಷೀಣಿಸಿ ಬಿಳುಪಾಗಿದ್ದೀಯ. ಅಥವಾ ನಿಶ್ಚಯವಾಗಿ, ನಿನಗೆ ಪ್ರಿಯವಾದ ಪತ್ನಿಯಿರುವುದರಿಂದ ನಿನ್ನ ನೆರೆಯಲ್ಲೇ ಒಬ್ಬ ಮಹಾಧನಿಕ—ಯುವ, ಸುಂದರ, ಕಾಮುಕ—ವಾಸಿಸುತ್ತಾನೆ; ಆ ಕಾರಣದಿಂದ, ಓ ಹರಿಣಾ, ನೀನು ಕ್ಷೀಣಿಸಿ ಬಿಳುಪಾಗುತ್ತಿದ್ದೀಯ.”
ब्राह्मण उवाच
The passage probes the moral and social causes behind a person’s visible decline: domestic disorder, dependence on the wicked, social hatred, and especially grave transgressions like harming a Brahmin or cow or stealing sacred property. It implies that inner ethical failure and unresolved wrongdoing manifest outwardly as anxiety, loss of vitality, and misfortune.
A Brahmin addresses a man who appears emaciated and pale, offering a series of possible explanations—ranging from family troubles and bereavement to theft, abduction, old age, social enmity, and serious sins. The repeated refrain ‘therefore you are thin and pale’ functions as a diagnostic, pressing the listener toward self-examination and confession of the true cause.