Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

अरिष्टवृषभदैत्यवधः (गोव्रजत्राणम्)

आयान्तं दैत्यवृषभं दृष्ट्वा कृष्णो महाबलः न चचाल ततः स्थानाद् अवज्ञास्मितलीलया

āyāntaṃ daityavṛṣabhaṃ dṛṣṭvā kṛṣṇo mahābalaḥ na cacāla tataḥ sthānād avajñāsmitalīlayā

ទោះឃើញអារក្សគោនោះកំពុងមកជិត ក្រឹષ્ણដ៏មានកម្លាំងមហិមាក៏មិនបានផ្លាស់ទីពីកន្លែងឡើយ; ទ្រង់ញញឹមស្ងប់ស្ងាត់ដោយអាកប្បកិរិយាមើលងាយ ដូចជាលីឡាទេវតា។

आयान्तम्coming, approaching
आयान्तम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootआ + यान्त (कृदन्त; √या धातु, शतृ/शानच्-आधारित वर्तमान-प्रत्यय)
Formवर्तमानकाले शतृ-कृदन्त (present participle); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम् (to दैत्यवृषभम्)
दैत्यवृषभम्the demon bull
दैत्यवृषभम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदैत्य + वृषभ (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारयः—दैत्यः वृषभः (the demon-bull)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
कृष्णःKrishna
कृष्णः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
महाबलःmighty, of great strength
महाबलः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहा + बल (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः—महद् बलं यस्य/महाबलः; विशेषणम् (to कृष्णः)
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
चचालmoved
चचाल:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√चल् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
ततःfrom there
ततः:
Apadana (अपादान)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-तसिल्)
Formअपादानार्थ/देशवाचक-अव्यय (from there/from that)
स्थानात्from (his) place
स्थानात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन
अवज्ञास्मितलीलयाwith a playful, contemptuous smile
अवज्ञास्मितलीलया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअवज्ञा + स्मित + लीला (प्रातिपदिकानि)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (अवज्ञया स्मितं, तेन सह लीला) समाहारार्थे; करणवाचक-तृतीया

Sage Parāśara (narrating to Maitreya)

K
Krishna
D
Daitya (demon) champion

FAQs

It signals divine sovereignty and inner unshakability: Krishna, as Vishnu’s avatara, remains unmoved before hostile शक्ति, showing that demonic force cannot disturb the Supreme.

By describing Krishna’s calm, almost playful smile of disregard while danger approaches, Parāśara frames the event not as anxiety-driven struggle but as controlled divine sport rooted in omnipotence.

Even the ‘best of the Daityas’ is still powerless before the Lord; the epithet heightens the threat to emphasize that Krishna’s supremacy is absolute, not dependent on the opponent’s strength.