Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

वंशस्मरण-फलम्, वैशालिका-प्रसङ्गः, रेवती-बलदेव-विवाहः, विष्णु-परतत्त्व-स्तुतिः

मरुत्तस्य यथा यज्ञस् तथा कस्याभवद् भुवि सर्वं हिरण्मयं यस्य यज्ञवस्त्व् अतिशोभनम्

maruttasya yathā yajñas tathā kasyābhavad bhuvi sarvaṃ hiraṇmayaṃ yasya yajñavastv atiśobhanam

マルッタの祭祀のごとく、地上にもう一つ同様の祭祀が現れた。そこでは万物が黄金で作られ、祭具はことさらに輝かしかった。

मरुत्तस्यof Marutta
मरुत्तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमरुत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
यथाas
यथा:
Sambandha/Comparison marker
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (as/just as)
यज्ञःsacrifice
यज्ञः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तथाso/likewise
तथा:
Sambandha/Correlation marker
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; तदनुरूप/तुल्यवाचक (so/likewise)
कस्यof whom
कस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; प्रश्नार्थक (interrogative)
अभवत्was/became
अभवत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
सर्वम्all/entire
सर्वम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
हिरण्मयम्made of gold
हिरण्मयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहिरण्मय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धवाचक (relative)
यज्ञवस्तुsacrificial implements/material
यज्ञवस्तु:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक) + वस्तु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: ‘यज्ञस्य वस्तु’ (sacrificial apparatus/material)
अतिशोभनम्exceedingly splendid
अतिशोभनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + शोभन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय: ‘अतिशयेन शोभनम्’

Sage Parāśara (narrating) to Maitreya

M
Marutta
K
Kings

FAQs

It functions as a benchmark of royal dharma and prosperity—an idealized yajña so magnificent that later sacrifices are compared against it.

By portraying the king’s yajña as a public act of dharma: the ruler stabilizes social and cosmic order through ritual generosity, abundance, and adherence to Vedic norms.

Even when Vishnu is not named in the verse, the Purana frames righteous kingship and Vedic sacrifice as operating within Vishnu’s sovereign order—dharma ultimately upheld by the Supreme Reality, Vishnu.