Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

पम्पा

तीर-वर्णनम् / Rama’s Lament at Pampa and the Approach to Rishyamuka

अयं वसन्तस्सौमित्रे नानाविहगनादितः।सीतया विप्रहीनस्य शोकसन्दीपनो मम।।।।

ayaṃ vasantas saumitrē nānāvihaganāditaḥ | sītayā viprahīnasya śōkasandīpano mama ||

サウミトリよ、この春は、さまざまな鳥の声に満ちて響くが、シーターと離れた我が身には、ただ悲しみをいよいよ燃え立たせるのみだ。

अयम्this
अयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
वसन्तःspring
वसन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवसन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सौमित्रेO Saumitri (Lakshmana)
सौमित्रे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्
नाना-विहग-नादितःfilled with sounds of many birds
नाना-विहग-नादितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनाना (अव्यय) + विहग (प्रातिपदिक) + नादित (क्त-कृदन्त, नद्/नाद्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुपद-तत्पुरुषः: नानाविहगैः नादितः (resounded by various birds); विशेषणम् (qualifies वसन्तः)
सीतयाfrom/with Sita
सीतया:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; हेतु/सह-भावे (instrumental: because of/with respect to)
विप्रहीनस्यof one separated
विप्रहीनस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeAdjective
Rootवि+प्र+हीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies मम understood as 'of me who am separated')
शोक-सन्दीपनःkindler of sorrow
शोक-सन्दीपनः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootशोक (प्रातिपदिक) + सन्दीपन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: शोकस्य सन्दीपनः; विशेषणम् (predicative of वसन्तः)
ममfor me / of me
मम:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; सर्वनाम

'O Saumitri! this spring season resonating with the sounds of several kinds of birds, kindles my anguish as I am separated from Sita.

R
Rama
S
Saumitri (Lakshmana)
S
Sita
V
vasanta (spring)
V
vihaga (birds)

FAQs

Satya (truthfulness) toward one’s inner state is central: Rama openly acknowledges grief without masking it. Such honesty supports dharma by preventing self-deception and guiding right action.

Rama tells Lakshmana that spring’s joyous birdcalls intensify his pain because Sita is absent.

Integrity of feeling and speech: Rama’s words match his experience, showing emotional truth alongside steadfast purpose.