Previous Verse
Next Verse

Shloka 76

Narmadā

Revā) Tīrtha Greatness: The Gandharva Maidens’ Curse Narrative (Acchodā Episode Begins

मित्रं दृष्ट्वैव रात्र्यंते पद्मिन्य इव कन्यकाः । तत्फुल्लनयना जातास्तं दृष्ट्वा ब्रह्मचारिणम्

mitraṃ dṛṣṭvaiva rātryaṃte padminya iva kanyakāḥ | tatphullanayanā jātāstaṃ dṛṣṭvā brahmacāriṇam

夜の終わりに、蓮が太陽を見て花開くように、乙女たちはそのブラフマチャーリンを目にすると、喜びに目を輝かせ、大きく見開いた。

मित्रम्friend
मित्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), पूर्वकालिक क्रिया
एवindeed/just
एव:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
रात्र्यन्तेat the end of the night
रात्र्यन्ते:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक) + अन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुष (रात्र्याः अन्तः)
पद्मिन्यःlotus-ponds (lotus-bearing ones)
पद्मिन्यः:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootपद्मिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
इवlike
इव:
Upama (Comparison marker/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक अव्यय (particle of comparison)
कन्यकाःgirls/maidens
कन्यकाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकन्यका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण-रूपेण (समासपूर्वपद)
फुल्लbloomed/opened
फुल्ल:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootफुल्ल (प्रातिपदिक)
Formविशेषण (समासपूर्वपद), ‘विकसित’ अर्थे
नयनाःeyes
नयनाः:
Visheshya (Qualified noun/विशेष्य)
TypeNoun
Rootनयन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासान्तपद (तत्फुल्ल-नयनाः)
तत्फुल्लनयनाःhaving eyes that opened (in joy)
तत्फुल्लनयनाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम) + फुल्ल (प्रातिपदिक) + नयन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय-समासः (तत्-फुल्ल-नयनाः = तेन/तस्मिन् दृष्टे फुल्लानि नयनानि यस्याः)
जाताःbecame
जाताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘भू’ अर्थे (became)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), पूर्वकालिक क्रिया
ब्रह्मचारिणम्the brahmacārin (celibate student)
ब्रह्मचारिणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मचारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Narrator (context not specified in the provided excerpt)

Primary Rasa: shringara

Secondary Rasa: adbhuta

Type: tirtha

Sandhi Resolution Notes: दृष्ट्वैव = दृष्ट्वा + एव; रात्र्यंते = रात्रि-अन्ते (षष्ठी-तत्पुरुष); तत्फुल्लनयना = तत् + फुल्ल + नयनाः (समास); जातास्तं = जाताः + तम्; तेऽस्ति इत्यादि न अत्र।

M
mitra (Sun)
B
brahmacārin

FAQs

In classical Sanskrit, “mitra” can mean “friend,” but it is also a common epithet for the Sun (Mitra as a solar name). The simile with lotus-plants blooming at night’s end strongly signals the solar meaning here.

Like lotuses that open when darkness ends and sunlight appears, the verse depicts their eyes “blossoming”—a poetic way to convey sudden joy, attentiveness, and attraction upon seeing the brahmacārin.

The verse is primarily descriptive and aesthetic, highlighting the brahmacārin’s striking presence. In broader Purāṇic framing, such scenes often contrast worldly attraction with the discipline and restraint implied by brahmacarya.