Kāmyaka-vane Pāṇḍava-nivāsaḥ — Vidurasya āgamanam ca (कamyake वने पाण्डवनिवासः—विदुरस्य आगमनं च)
इस प्रकार श्रीमह्ाभारत वनपवके अन्तर्गत अरण्यपर्वमें विदुरनिवासनविषयक पाँचवाँ अध्याय पूरा हुआ,भ्राता मम सुदहृच्चैव साक्षाद् धर्म इवापर: । तस्य स्मृत्याद्य सुभृशं हृदयं दीर्यतीव मे “संजय! विदुर मेरे भाई और सुहृद् हैं। वे साक्षात् दूसरे धर्मके समान हैं। उनकी याद आनेसे आज मेरा हृदय अत्यन्त विदीर्ण-सा होने लगा है
yudhiṣṭhira uvāca | bhrātā mama suhṛc caiva sākṣād dharma ivāparaḥ | tasya smṛtyādya subhṛśaṃ hṛdayaṃ dīryatīva me | sañjaya! viduro me bhrātā suhṛt ca; sa sākṣād apara iva dharmaḥ | tasya smṛtyā adya mama hṛdayaṃ subhṛśaṃ dīryamāṇam iva bhavati ||
「サンジャヤよ、ヴィドゥラは我が兄弟であり、我が真の友でもある。まことに彼は、別の姿をとったダルマそのものだ。今日、彼を思い出すだけで、我が心は引き裂かれるようだ。」
युधिछिर उवाच
True moral authority is recognized not by power but by character: Yudhiṣṭhira honors Vidura as ‘another Dharma,’ implying that ethical counsel and integrity are embodiments of dharma worthy of reverence and reliance.
Yudhiṣṭhira addresses Sañjaya and expresses intense sorrow and longing as he remembers Vidura—his brother and trusted well-wisher—praising him as a living image of dharma and confessing that the memory makes his heart feel torn.