Daṇḍanīti and the King as the Cause of Yuga-Order (दण्डनीतिः राजधर्मश्च युगकारणत्वम्)
इस प्रकार श्रीमह्या भारत शान्तिपर्वके अन्तर्गत राजधर्मानुशासनपर्वमें ब॒हस्पतिजीका उपदेशविषयक अड़सठवाँ अध्याय पूरा हुआ,विगृह्मयासनमित्येव यात्रां सम्परिगृह च । दैधीभावस्तथान्येषां संश्रयो5थ परस्य च युधिष्ठिर! इनमेंसे जो छः गुण कहे गये हैं, उनका परिचय सुनो, शत्रुसे संधि करके शान्तिसे बैठ जाना, शत्रुपर चढ़ाई करना, वैर करके बैठे रहना, शत्रुको डरानेके लिये आक्रमणका प्रदर्शनमात्र करके बैठ जाना, शत्रुओंमें भेद डलवा देना तथा किसी दुर्ग या दुर्जय राजाका आश्रय लेना
vigṛhya āsanam ity eva yātrāṁ samparigṛhya ca | daidhībhāvas tathānyesāṁ saṁśrayo ’tha parasya ca ||
yudhiṣṭhira! imeṣāṁ ṣaḍ-guṇānāṁ paricayaṁ śṛṇu—śatrunā saha sandhiṁ kṛtvā śāntena upaviśanam, śatror upari yātrā (abhyāgamanam), vigrahaṁ kṛtvā sthānam, ākramaṇa-pradarśana-mātreṇa bhīṣaṇaṁ kṛtvā sthānam, śatrūṇāṁ madhye bheda-praveśanam, tathā durge vā durjaye rājani āśraya-grahaṇam.
ヴァスーマナーは言った。「おおユディシュティラよ、王の政略における六つの方策を理解せよ。すなわち、敵と講和して安穏にとどまること、敵に向けて軍を進めること、露わな敵対を保ちつつ自らの地歩を守ること、動かずにただ攻撃の形だけを示して威嚇すること、敵の同盟者の間に離間を播くこと、そして最後に、城塞の内に、あるいは征服し難い強大な王の庇護の下に身を寄せること。これらは、統治者が国土を保ち、ダルマと時勢に従って進退を選ぶための戦略的な立ち位置である。」
वसुमना उवाच
A king should know and deliberately choose among six strategic policies—peace, march, hostility, intimidation by show of force, creating dissension, and seeking shelter—so that action is guided by circumstance and restrained by rajadharma rather than impulse.
In the Shanti Parva’s instruction on royal duty, Vasumanā addresses Yudhiṣṭhira and enumerates key options of political-military conduct, framing them as recognized ‘measures’ a ruler may adopt toward enemies and rival powers.