Atithi’s Direction to the Nāga-sage Padma at Naimiṣa (अतिथ्युपदेशः—नैमिषे पद्मनागोपाख्यानप्रस्तावः)
एवमस्यां व्यवस्थायां नारायणगुणाश्रयादजराम-रादनिन्द्रियादग्राह्मादसम्भवात् सत्यादहिंस्राल््ललामाद् विविधप्रवृत्तिविशेषादवैरादक्षयादमरादजरादमूर्तित सर्वव्यापिन: सर्वकर्तु: शाश्वतस्तस्मात् पुरुष: प्रादुर्भूतो हरिर्व्यय:,इस अवस्थामें नारायणके गुणोंका आश्रय लेकर रहनेवाले उस अजर, अमर, इन्द्रियरहित, अग्राह्य, असम्भव, सत्यस्वरूप, हिंसारहित, सुन्दर, नाना प्रकारकी विशेष प्रवृत्तियोंके हेतुभूत, वैररहित, अक्षय, अमर, जरारहित, निराकार, सर्वव्यापी तथा सर्वकर्ता सत्त्वसे अविनाशी सनातन पुरुष हरिका प्रादुर्भाव हुआ
evam asyāṁ vyavasthāyāṁ nārāyaṇa-guṇāśrayād ajarām arād anindriyād agrāhyād asambhavāt satyād ahiṁsrāl lālāmād vividha-pravṛtti-viśeṣād avairād akṣayād amarād ajarād amūrtit sarva-vyāpinaḥ sarva-kartuḥ śāśvatas tasmāt puruṣaḥ prādurbhūto harir avyayaḥ
アルジュナは言った。「その確立された秩序のうちで、ナーラーヤナ(Nārāyaṇa)の徳に支えられ、永遠のプルシャ(人格原理)—ハリ(Hari)、不滅なる者—が顕れた。老いと死を離れ、感官を超えて捉え難く、無生にして、真理そのもの、害をなさず、吉祥にして麗しく、さまざまな特異な働きの源であり、怨みなく、尽きることなく、無相にして遍満し、万有の行為者である。この詩句は、神の顕現を争いや欲望の産物としてではなく、真実・不害・無敵意という、実在の倫理的基盤として描く。」
अजुन उवाच
The supreme reality (Hari/Nārāyaṇa as Puruṣa) is characterized by ethical and metaphysical absolutes—truth, non-violence, freedom from enmity, imperishability, and all-pervasiveness. Divine manifestation is presented as grounded in these qualities rather than in passion, harm, or rivalry.
Arjuna describes the appearance/manifestation of the eternal Person, Hari, listing defining attributes (unaging, deathless, beyond senses, formless, all-pervading, universal agent). The passage functions as a doctrinal description within Śānti Parva’s reflective, dharma-centered discourse.