Daiva–Puruṣakāra Discourse and the Elephant-Corps Engagement (भीमगजानीक-सम्भ्रान्ति)
राजन! हमलोगोंने वहाँ देखा, बहुत-से तोमर और महावतोंके मस्तक कटकर गिरे हैं, हाथियोंकी पीठोंपर बिछी हुई विचित्र-विचित्र झूलें पड़ी हुई हैं। हाथियोंको कसनेके उपयोगमें आनेवाली स्वर्णभूषित चमकीली रस्सियाँ गिरी हुई हैं, हाथी और घोड़ोंके गलेके आभूषण, शक्ति, पताका, कणप (अस्त्रविशेष), तरकस, विचित्र यन्त्र, धनुष, चमकीले भिन्दिपाल, तोत्र, अंकुश, भाँति-भाँतिके घंटे तथा स्वर्णजटित खड्गमुष्टि--ये सब वस्तुएँ हाथीसवारों-सहित गिरी हुई हैं और गिरती जा रही हैं ।। छिन्नगात्रावरकरैरनिहतैश्वापि वारणै: | आसीदू भूमि: समास्तीर्णा पतितैर्भूधरैरिव,कहीं कटे हुए हाथियोंके शरीरके ऊर्ध्वभाग पड़े थे, कहीं अधोभाग पड़े थे। कहीं कटी हुई सूँड़ें पड़ी थीं और कहीं मारे गये हाथियोंकी लोथें पड़ी थीं। उनसे आच्छादित हुई वह समरभूमि ढहे हुए पर्वतोंसे ढकी-सी जान पड़ती थी
sañjaya uvāca | rājann! tatra sma dṛṣṭavantaḥ bahūn tomarān mahāvatāṁś ca śiraś-chinnān patitān; gajānāṁ pṛṣṭheṣu vicitra-vicitrāḥ śibikā-śāṭikāḥ (jhulāḥ) patitāḥ; gajānāṁ bandhanārthaṁ suvarṇa-bhūṣitāḥ dīptā rajjavo nipatitāḥ; gaja-aśva-kaṇṭha-bhūṣaṇāni, śaktayaḥ, patākāḥ, kaṇapāḥ (astraviśeṣāḥ), tarakṣavaḥ, vicitrāṇi yantrāṇi, dhanūṁṣi, dīptā bhindipālāḥ, totrāṇi, aṅkuśāḥ, nānāvidhā ghaṇṭāḥ, suvarṇa-jaṭitāḥ khaḍga-muṣṭayaś ca—etāni sarvāṇi gaja-ārohakaiḥ saha patitāni patanty eva ca || chinna-gātra-avarakarair anihatāiś cāpi vāraṇaiḥ | āsīd bhūmiḥ samāstīrṇā patitair bhūdharair iva || kvacit chinna-gajānāṁ śarīra-ūrdhva-bhāgāḥ, kvacid adho-bhāgāḥ; kvacit chinnāḥ śuṇḍāḥ, kvacid hatānāṁ vāraṇānāṁ loṭhāḥ. taiḥ samācchāditā sā raṇa-bhūmiḥ patitaiḥ bhūdharair iva saṁvṛtā pratibhāti |
サञ्जयは語った。「大王よ、われらはそこにて、多くの象使いと戦士が討ち伏せられ、首は斬り落とされて転がり、無数の槍が地に散るのを見た。戦場には、象の背より滑り落ちた色とりどりの華麗な覆いが散らばり、象を縛し御するための、黄金を飾った眩い綱も落ちていた。象と馬の首飾りも四方に散り、槍、軍旗、特別の武器、矢筒、巧妙な機具、弓、光を放つ投槍、追い棒、象鉤、さまざまな鈴、黄金を嵌めた剣の柄—それらは騎乗の者とともに倒れ、なお倒れ続けた。 手足や上半身を断たれながらもなお動く象もあり、大地はその巨体で敷き詰められ、まるで崩れ落ちた山々に覆われたかのようであった。ある所には象の上半分が、別の所には下半分が横たわり、ここには断ち切られた鼻、あそこには討たれた象の屍。かくして覆われた戦場は、崩壊した峰々の下に埋もれた景色のように見えた—それは戦の恐るべき代価と、暴力のただ中で世の栄華が崩れ去るさまを映す像である。
संजय उवाच
The verse underscores the moral and existential cost of war: even royal splendor—golden ornaments, banners, and elaborate equipment—collapses into debris amid slaughter. It implicitly warns that power and display are impermanent, while violence leaves enduring suffering.
Sanjaya reports to King Dhritarashtra what he sees on the battlefield: severed heads of mahouts, fallen spears, scattered trappings and weapons, and elephants cut into parts or lying dead. The field is so covered with elephant bodies that it resembles a terrain buried under fallen mountains.