Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

Balarāma Humbles the Kurus and Rescues Sāmba

निगृहीतं सुतं श्रुत्वा यद्येष्यन्तीह वृष्णय: । भग्नदर्पा: शमं यान्ति प्राणा इव सुसंयता: ॥ ४ ॥

nigṛhītaṁ sutaṁ śrutvā yady eṣyantīha vṛṣṇayaḥ bhagna-darpāḥ śamaṁ yānti prāṇā iva su-saṁyatāḥ

もし息子が捕らえられたと聞いてヴリシュニ族がここへ来るなら、我らはその驕りを砕く。厳しく制御された感官のように、彼らは鎮まり従うであろう。

निगृहीतम्seized, restrained
निगृहीतम्:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिगृहीत (कृदन्त-प्रातिपदिक; नि+ग्रह् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त; विशेषण of सुतम्
सुतम्son
सुतम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyā-hetu (क्रियाहेतु)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund/क्त्वा), अव्ययवत् प्रयोग (indeclinable verbal)
यदिif
यदि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formसम्बन्ध/शर्तार्थक अव्यय (conditional particle)
एष्यन्तिwill come
एष्यन्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootइ (धातु; एष्यति)
Formलृट् (Future), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
इहhere
इह:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
वृष्णयःthe Vṛṣṇis
वृष्णयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवृष्णि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
भग्न-दर्पाःwith pride broken, humbled
भग्न-दर्पाः:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootभग्न (कृदन्त-प्रातिपदिक; भञ्ज् धातोः क्त) + दर्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः कर्मधारय/तत्पुरुषभावः (दर्पः भग्नः येषाम्/दर्पं भग्नवन्तः); विशेषण of (वृष्णयः understood)
शमम्peace, calm
शमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
यान्तिgo, attain
यान्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
प्राणाःbreaths, vital airs
प्राणाः:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
इवlike
इव:
Upamā-dyotaka (उपमाद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक अव्यय (comparative particle)
सु-संयताःwell-controlled
सु-संयताः:
Upamāna-anvaya (उपमानविशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय-उपसर्गवत्) + संयत (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्+यम् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मधारयः (सु + संयताः = ‘well-restrained’); विशेषण of प्राणाः
V
Vṛṣṇis
S
suta (son)

FAQs

This verse states that when the Vṛṣṇis hear their son has been seized and come to respond, their arrogance will be broken and they will become pacified—like prāṇas that become calm when well-restrained.

He uses a familiar yogic analogy: just as disciplined control of the life-airs brings inner steadiness, a humbling event can restrain outward aggression and bring a proud party into calmness.

When anger or ego rises, consciously “restrain the prāṇa”—pause, breathe, and step back—so the mind settles; humility and self-control prevent conflict from escalating.