Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

Pradyumna’s Abduction, Mahā-māyā, and the Slaying of Śambara

तं द‍ृष्ट्वा जलदश्यामं पीतकौशेयवाससम् । प्रलम्बबाहुं ताम्राक्षं सुस्मितं रुचिराननम् ॥ २७ ॥ स्वलङ्कृतमुखाम्भोजं नीलवक्रालकालिभि: । कृष्णं मत्वा स्‍त्रियो ह्रीता निलिल्युस्तत्र तत्र ह ॥ २८ ॥

taṁ dṛṣṭvā jalada-śyāmaṁ pīta-kauśeya-vāsasam pralamba-bāhuṁ tāmrākṣaṁ su-smitaṁ rucirānanam

雨雲のように青黒い御肌、黄の絹衣、長い御腕、赤みを帯びた御眼、柔らかな微笑みに飾られた蓮華のごとき麗しい御顔、そして妙なる宝飾と濃く巻いた青き御髪――それを見た宮中の女たちは、御方を主シュリー・クリシュナと思い、恥じらってあちらこちらに身を隠した。

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; सर्वनाम
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकालिक क्रिया; ‘having seen’
जलद-श्यामम्dark like a cloud
जलद-श्यामम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजलद (प्रातिपदिक) + श्याम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (कर्मपदस्य)
पीत-कौशेय-वाससम्wearing yellow silk garments
पीत-कौशेय-वाससम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपीत (प्रातिपदिक) + कौशेय (प्रातिपदिक) + वासस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; ‘पीतं कौशेयं वासः यस्य’ (determinative)
प्रलम्ब-बाहुम्long-armed
प्रलम्ब-बाहुम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootप्रलम्ब (प्रातिपदिक) + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
ताम्र-अक्षम्copper-reddish-eyed
ताम्र-अक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootताम्र (प्रातिपदिक) + अक्षि/अक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
सु-स्मितम्gently smiling
सु-स्मितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + स्मित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; ‘सु’ इति अव्ययपूर्वक-समास
रुचिर-आननम्with a beautiful face
रुचिर-आननम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootरुचिर (प्रातिपदिक) + आनन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
K
Kṛṣṇa

FAQs

This verse describes Kṛṣṇa as raincloud-dark, wearing yellow silk, long-armed, reddish-eyed, gently smiling, and possessing a beautiful face—classic marks of His divine charm that attracts the heart.

Śukadeva Gosvāmī narrates these verses to Mahārāja Parīkṣit while recounting Kṛṣṇa’s pastimes.

It trains the mind to return from distraction to a pure, uplifting object—cultivating remembrance (smaraṇa) and softening the heart toward devotion and good conduct.