HomeVamana PuranaAdh. 34Shloka 79
Previous Verse

Vamana Purana — Shiva's Kedara Tirtha, Shloka 79

Shiva’s Kedara-Tirtha and the Rise of Mura: From Shaiva Pilgrimage to Vaishnava Theology

ब्रह्मोवाच एतत् पुराणं परमं महर्षे योगाङ्गयुक्तं च सदैव यच्च तथैव चोग्रं भयहारि मानवं वदामि ते साध्य निशामयैनम्

brahmovāca etat purāṇaṃ paramaṃ maharṣe yogāṅgayuktaṃ ca sadaiva yacca tathaiva cograṃ bhayahāri mānavaṃ vadāmi te sādhya niśāmayainam

Brahmā bersabda: “Wahai maharsi, Purāṇa ini adalah yang tertinggi—senantiasa berhiaskan anggota-anggota yoga; dahsyat dalam daya dan menghapus rasa takut pada manusia. Aku akan menyatakannya kepadamu; wahai yang mulia, dengarkanlah.”

ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम; ‘पुराणम्’ इत्यस्य विशेषणवत्
पुराणम्Purāṇa
पुराणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परमम्supreme
परमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुराणम्)
महर्षेO great sage
महर्षे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन, एकवचन
योगाङ्ग-युक्तम्endowed with the limbs of yoga
योगाङ्ग-युक्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयोग-अङ्ग (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) ‘युक्त’; तत्पुरुषसमासः (योगस्य अङ्गैः युक्तम्)
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
सदैवalways
सदैव:
Kala (काल/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय) + एव (अव्यय)
Formअव्ययसमूहः; कालवाचक क्रियाविशेषण (always indeed)
यत्which
यत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम; ‘यत् ... तत्’ भावः
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तथाthus
तथा:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
एवindeed
एव:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
उग्रम्fierce / powerful
उग्रम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुराणम्/एतत्)
भय-हारिfear-dispelling
भय-हारि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय (प्रातिपदिक) + हारिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः; विशेषणम्
मानवम्beneficial for humans / pertaining to humans
मानवम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुराणम्)
वदामिI tell / I declare
वदामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया/चतुर्थी-एकवचन रूपम्; अत्र चतुर्थी (to you) ग्राह्या
साध्यO Sādhya
साध्य:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसाध्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन, एकवचन; देवगणविशेषः/सम्बोधन
निशामयlisten / attend
निशामय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-शम्/शम् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; ‘श्रुणु/अवधारय’ इत्यर्थे
एनम्this (it)
एनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम; ‘पुराणम्’ प्रति निर्देशः
Brahmā speaking to a Maharṣi (great seer) as the listener/recipient.
Brahmā
Authority and supremacy of the PurāṇaYoga as a validating framework for dharmaFear-removal through sacred hearing (śravaṇa)Didactic framing before ethical instruction

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

It signals that the text is not merely narrative but is aligned with disciplined spiritual practice—ethical restraints, observances, and contemplative orientation—so that hearing/knowing it supports inner transformation, not only ritual merit.

“Ugra” points to its potency: it speaks uncompromisingly about karma, sin, and consequences; precisely because it reveals and corrects fear-causing wrongdoing, it becomes “bhayahāri” for those who heed it.

It reads like a transition/closure line that authorizes the discourse and prepares the listener for the next unit—here, the ensuing catalog of sins and hells (narakas) in the following chapter.