Kuntī’s Consolation to Draupadī and Lament for the Dispossessed Pandavas (सभा पर्व, अध्याय 70)
अफ्--णक+ सप्ततितमो< ध्याय: दुर्योधनके छल-कपटयुक्त वचन और भीमसेनका रोषपूर्ण उद्गार वैशम्पायन उवाच तथा तु दृष्टवा बहु तत्र देवीं रोरूयमाणां कुररीमिवार्ताम् । नोचुर्वच: साध्वथ वाप्यसाधु महीक्षितो धार्तराष्ट्रस्य भीता:,वैशम्पायनजी कहते हैं--जनमेजय! महारानी द्रौपदीको वहाँ आर्त होकर कुररीकी भाँति बहुत विलाप करती देखकर भी सभामें बैठे हुए राजालोग दुर्योधनके भयसे भला या बुरा कुछ भी नहीं कह सके
Vaiśampāyana uvāca | tathā tu dṛṣṭvā bahu tatra devīṃ rorūyamāṇāṃ kurarīm ivārtām | nocur vacaḥ sādhv atha vāpy asādhu mahīkṣito dhārtarāṣṭrasya bhītāḥ ||
Vaiśampāyana berkata: “Wahai Janamejaya! Melihat permaisuri Draupadī di sana meratap keras dalam duka, laksana burung kurarī yang terluka, para raja yang duduk di balairung—karena takut kepada putra Dhṛtarāṣṭra, Duryodhana—tak mengucapkan sepatah kata pun: tidak membela yang benar, dan tidak pula mengecam yang salah.”
वैशम्पायन उवाच