Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

नैमित्तिक-प्राकृत-प्रलयवर्णनम्

Periodic and Elemental Dissolution; Reabsorption into Paramātman

आत्ममायामयीं दिव्यां योगनिद्रां समास्थितः आत्मानं वासुदेवाख्यं चिन्तयन् परमेश्वरः

ātmamāyāmayīṃ divyāṃ yoganidrāṃ samāsthitaḥ ātmānaṃ vāsudevākhyaṃ cintayan parameśvaraḥ

परमेश्वर अपनी ही आत्ममाया से बनी दिव्य योगनिद्रा में स्थित होकर, वासुदेव नामक अपने ही स्वरूप का ध्यान करते रहे।

आत्ममायामयीम्consisting of (his) own māyā
आत्ममायामयीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआत्म-माया-मयी (प्रातिपदिक; मयट्-प्रत्ययान्त विशेषण)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; विशेषणम् (योगनिद्रां विशेषयति)
दिव्याम्divine
दिव्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
योगनिद्राम्yoga-sleep (mystic slumber)
योगनिद्राम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयोग-निद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समास्थितःhaving entered/assumed
समास्थितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्-आ-स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि/भूतभावे क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि प्रयोगः—‘स्थितः/आस्थितः’
आत्मानम्himself (the self)
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वासुदेवाख्यम्named Vāsudeva
वासुदेवाख्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootवासुदेव-आख्य (प्रातिपदिक; आख्य = नामधेय)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (आत्मानं विशेषयति)
चिन्तयन्contemplating
चिन्तयन्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकालिक कर्तरि शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषणभावेन सहायकक्रिया
परमेश्वरःthe Supreme Lord
परमेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपरम-ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

V
Vishnu
V
Vasudeva
Y
Yoga-nidra
M
Maya

FAQs

In this verse, Yoga Nidra is the Lord’s divine, self-willed repose during cosmic dissolution—showing that creation and rest both occur under Vishnu’s sovereign control, not due to limitation or ignorance.

Parāśara describes Māyā as ‘ātma-māyā’—belonging to and arising from the Lord—indicating that the power that projects the cosmos is subordinate to Vishnu and functions by His intent.

Calling Him Vāsudeva emphasizes Vishnu as the all-pervading Supreme Self, the ground of existence who remains self-aware and complete even in pralaya, aligning with later Vishishtadvaita and Dvaita readings of Vishnu’s supremacy.