Naadbindu
काष्ठवज्ज्ञायते देह उन्मन्यावस्थया ध्रुवम् ।
न जानाति स शीतोष्णं न दुःखं न सुखं तथा ॥
काष्ठ-वत् ज्ञायते देहः उन्मनि-अवस्थया ध्रुवम् ।
न जानाति सः शीत-उष्णम् न दुःखम् न सुखम् तथा ॥
kāṣṭhavajjñāyate deha unmanyāvasthayā dhruvam |
na jānāti sa śītoṣṇaṃ na duḥkhaṃ na sukhaṃ tathā ||
उन्मनी अवस्था में देह निश्चय ही काष्ठ के समान प्रतीत होता है। वह न शीत-उष्ण को जानता है, न ही वैसे ही दुःख और सुख को।
In the state of unmanī, the body is certainly perceived as if it were wood. He does not know cold and heat, nor likewise pain and pleasure.