HomeUpanishadsKshurikaVerse 3

Verse 3

Kshurika

वेदतत्त्वार्थविहितं यथोक्तं हि स्वयंभुवा । निःशब्दं देशमास्थाय तत्रासनमवस्थितः ॥

कूर्मोऽङ्गानीव संहृत्य मनो हृदि निरुध्य च । मात्राद्वादशयोगेन प्रणवेन शनैः शनैः ॥

पूरयेत्सर्वमात्मानं सर्वद्वारं निरुध्य च । उरोमुखकटिग्रीवं किञ्चिद्भूदयमुन्नतम् ॥

प्राणान्सन्धारयेत्तस्मिन्नासाभ्यन्तरचारिणः । भूत्वा तत्र गतः प्राणः शनैरथ समुत्सृजेत् ॥२-५॥

वेद-तत्त्व-अर्थ-विहितम् । यथा-उक्तम् । हि । स्वयं-भुवा । निः-शब्दम् । देशम् । आस्थाय । तत्र । आसनम् । अवस्थितः ॥

कूर्मः । अङ्गानि-इव । संहृत्य । मनः । हृदि । निरुध्य । च । मात्रा-द्वादश-योगेन । प्रणवेन । शनैः । शनैः ॥

पूरयेत् । सर्वम् । आत्मानम् । सर्व-द्वारम् । निरुध्य । च । उरः-मुख-कटि-ग्रीवम् । किञ्चित् । भू-उदयम् । उन्नतम् ॥

प्राणान् । सन्धारयेत् । तस्मिन् । नासा-अभ्यन्तर-चारिणः । भूत्वा । तत्र । गतः । प्राणः । शनैः । अथ । समुत्सृजेत् ॥२-५॥

veda-tattvārtha-vihitaṁ yathoktaṁ hi svayaṁbhuvā | niḥśabdaṁ deśam āsthāya tatrāsanam avasthitaḥ ||

kūrmo ’ṅgānīva saṁhṛtya mano hṛdi nirudhya ca | mātrā-dvādaśa-yogena praṇavena śanaiḥ śanaiḥ ||

pūrayet sarvam ātmānaṁ sarva-dvāraṁ nirudhya ca | uro-mukha-kaṭi-grīvaṁ kiñcid bhūdayam unnatam ||

prāṇān sandhārayet tasmin nāsābhyantara-cāriṇaḥ | bhūtvā tatra gataḥ prāṇaḥ śanair atha samutsṛjet ||2–5||

यह वही विधान है—वेद के तत्त्वार्थ के अनुसार, स्वयंभू द्वारा कहे गए नियम से निःशब्द स्थान में जाकर आसन में स्थिर हो। कछुए की तरह अंग समेटकर मन को हृदय में रोक। प्रणव के साथ द्वादश-मात्रा-योग से धीरे-धीरे समस्त आत्मभाव को भर और सब द्वारों को निरुद्ध रख। वक्ष, मुख, कटि और ग्रीवा को थोड़ा ऊपर रखकर, नासिका के भीतर चलने वाले प्राणों को वहीं धारण कर। फिर प्राण वहाँ पहुँचकर, धीरे-धीरे उसे छोड़ दे॥२-५॥

Same as Kshurika.2 (the input repeats mantras 2–5): As prescribed in accordance with the reality and meaning of the Veda, as stated by the Self-born: having resorted to a soundless place, seated in posture; withdrawing the limbs like a tortoise and restraining the mind in the heart; with the twelvefold measure joined to the praṇava, gradually; one should fill the whole self, restraining all the gates; keeping chest, face, waist, and neck slightly raised; holding the breaths moving within the interior of the nose; then, the breath having gone there, one should slowly release it.

Upāsanā/Dhyāna; Prāṇa–manas saṁyamaMahavakya: Preparatory to mahāvākya-realization (nididhyāsana support), not a direct mahāvākya statement.AtharvaChandas: Mixed post-Vedic instructional śloka/prose hybridity