Previous Verse

Shloka 39

हनूमत्संवादः / Hanuman’s Diplomatic Approach to Rama and Lakshmana

तत्तस्य वाक्यं निपुणं निशम्यप्रहृष्टरूपः पवनात्मजः कपिः।मनस्समाधाय जयोपपत्तौसख्यं तदा कर्तुमियेष ताभ्याम्।।

tat tasya vākyaṃ nipuṇaṃ niśamya

prahṛṣṭarūpaḥ pavanātmajaḥ kapiḥ |

manas samādhāya jayopapattau

sakhyaṃ tadā kartum iyeṣa tābhyām ||

उनके निपुण वचन को सुनकर पवनपुत्र कपि हनुमान हर्ष से दीप्त हो उठा। विजय की सिद्धि में मन को स्थिर कर, उसने तब उन दोनों से मैत्री करने की इच्छा की।

tatthat
tat:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यम् इति विशेषण
tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
vākyamspeech/statement
vākyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvākya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/द्वितीया), एकवचन
nipuṇamskilful
nipuṇam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootnipuṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यम् इति विशेषण
niśamyahaving listened
niśamya:
Purvakala (पूर्वकालः)
TypeVerb
Rootni-√śam (शम् धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्यय)
Formअव्ययभाव-क्त्वान्त (gerund/ल्यप्); ‘having heard’
prahṛṣṭa-rūpaḥwith delighted appearance
prahṛṣṭa-rūpaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootprahṛṣṭa (प्र-√hṛṣ धातु, क्त) + rūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; kapiḥ/pavanātmajaḥ इति विशेषण; समासः: प्रहृष्टं रूपं यस्य/प्रहृष्टं रूपम् (कर्मधारय-प्रयोग)
pavanātmajaḥson of the Wind-god
pavanātmajaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpavana (प्रातिपदिक) + ātmaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; व्यक्तिनाम; समासः: पवनस्य आत्मजः (षष्ठी-तत्पुरुष)
kapiḥthe monkey
kapiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootkapi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
manaḥmind
manaḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
samādhāyahaving fixed (his mind)
samādhāya:
Purvakala (पूर्वकालः)
TypeVerb
Rootsam-ā-√dhā (धा धातु) + ल्यप्
Formअव्ययभाव-क्त्वान्त (gerund/ल्यप्); ‘having composed/fixed’
jaya-upapattauin the attainment of victory/success
jaya-upapattau:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootjaya (प्रातिपदिक) + upapatti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (Locative/सप्तमी), एकवचन; समासः: जयस्य उपपत्तिः (षष्ठी-तत्पुरुष)
sakhyamfriendship
sakhyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsakhya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
tadāthen
tadā:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
kartumto make
kartum:
Prayojana (प्रयोजनम्)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ धातु) + तुमुन्
Formतुमुनन्त (infinitive); ‘to do/make’
iyeṣadesired/wished
iyeṣa:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√i (इ धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; अर्थे ‘इच्छति’ (desired)
tābhyāmwith those two (Rama and Lakshmana)
tābhyām:
Sahakarana (सहकरणम्)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/तृतीया), द्विवचन

Pleased with Lakshmana's words spoken in a skilful manner, Hanuman, the monkey son of the Wind-god, resolved to make friendship with them.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē kiṣkindhākāṇḍē tṛtīyassargaḥ৷৷Thus ends the third sarga of Kishkindakanda of the Holy Ramayana, the first epic composed by sage Valmiki.

H
Hanuman (Pavanatmaja)
L
Lakshmana
R
Rama (implied by ‘the two’ together with Lakshmana)

FAQs

Sakhya-dharma (the ethics of friendship): friendship is formed through trust, clear intention, and a shared commitment to righteous success.

After Lakshmana’s measured reply, Hanuman becomes confident of a fruitful alliance and resolves to establish friendship between Rama-Lakshmana and Sugriva’s side.

Prasāda and niścaya (clarity and resolve): Hanuman’s composed mind and strategic commitment to a righteous alliance.