Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

पञ्चवटी-निवासः

Settlement at Pañcavaṭī and Construction of the Hermitage

रमते यत्र वैदेही त्वमहं चैव लक्ष्मण।तादृशो दृश्यतां देशस्सन्निकृष्टजलाशयः।।3.15.4।।वनरामण्यकं यत्र स्थलरामण्यकं तथा।सन्निकृष्टं च यत्र स्यात्समित्पुष्पकुशोदकम्।।3.15.5।।

ramate yatra vaidehī tvam ahaṃ caiva lakṣmaṇa |

tādṛśo dṛśyatāṃ deśaḥ sannikṛṣṭa-jalāśayaḥ || 3.15.4 ||

vanarāmaṇyakaṃ yatra sthalarāmaṇyakaṃ tathā |

sannikṛṣṭaṃ ca yatra syāt samit-puṣpa-kuśodakam || 3.15.5 ||

हे लक्ष्मण! वैदेही को जहाँ आनंद मिले और तुम तथा मैं भी प्रसन्न रहें—ऐसा स्थान खोजो, जो जलाशय के निकट हो। जहाँ वन और भूमि दोनों रमणीय हों, और पवित्र कर्मों हेतु समिधा, पुष्प, कुश तथा जल पास ही सहज उपलब्ध हों।

एवम्thus
एवम्:
N/A (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
उक्तःhaving been spoken to/instructed
उक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; लक्ष्मणः (implied)
तुthen, however
तु:
N/A (अव्यय)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (particle); विरोध/अनुवाद (but/and then)
रामेणby Rama
रामेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootlakṣmaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
संयत-अञ्जलिःwith folded palms
संयत-अञ्जलिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaṃyata (कृदन्त-प्रातिपदिक) + añjali (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् लक्ष्मणः; समासः: संयतौ अञ्जली यस्य (with folded hands)
सीता-समक्षम्in Sita's presence
सीता-समक्षम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsītā (प्रातिपदिक) + samakṣa (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; अर्थः: सीतायाः समक्षम् (in Sita's presence)
काकुत्स्थम्Kakutstha (Rama)
काकुत्स्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkākutstha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषनाम (Rāma)
इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
वचनम्speech, words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvacana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootbrū (धातु)
Formलुङ्-लकार (aorist), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Righteous Rama, served by Lakshmana, and Sita lived there for some time like a god in heaven.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē araṇyakāṇḍē pañcadaśassargaḥ৷৷Thus ends the fifteenth sarga of Aranyakanda of the holy Ramayana the first epic composed by sage Valmiki.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
V
Vaidehī (Sītā)
P
puṣpa
K
kuśa
U
udaka

FAQs

Dharma is expressed as disciplined living aligned with sacred duty: choosing a residence that supports daily rites and protects the wellbeing of the family unit in exile.

This verse reiterates the criteria Rāma gives Lakṣmaṇa for selecting a hermitage site in the forest.

Rāma’s balanced judgment—uniting spiritual needs (samit, kuśa) with practical necessities (water) and emotional wellbeing (Sītā’s delight).