Previous Verse
Next Verse

Shloka 60

Agastya Arghya Rite and the Gaurī & Sārasvata Vows

with Origin Narratives and Merit Statements

इति पठति शृणोति यो हि सम्यक्चरितमगस्त्यसमर्चनं च पश्येत् । मतिमपि च ददाति सोपि विष्णोर्भवनगतः परिपूज्यतेमरौघैः

iti paṭhati śṛṇoti yo hi samyakcaritamagastyasamarcanaṃ ca paśyet | matimapi ca dadāti sopi viṣṇorbhavanagataḥ paripūjyatemaraughaiḥ

जो इसे विधिपूर्वक पढ़ता है, सुनता है, या अगस्त्य-पूजन का यह चरित ठीक से देखता है—यहाँ तक कि जो केवल श्रद्धापूर्वक समझ और सम्मति देता है—वह भी विष्णु के धाम को जाकर देवसमूहों द्वारा पूजित होता है।

इतिthus
इति:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-निपातः (quotative particle)
पठतिrecites/reads
पठति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
शृणोतिhears
शृणोति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धक-सर्वनाम
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपातः; हेतौ/निश्चये (indeed/for)
सम्यक्properly
सम्यक्:
Adhikaraṇa (Manner/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-क्रियाविशेषणम् (adverb)
चरितम्deed/observance (rite)
चरितम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचरित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √चर् + क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तं (past participial noun)
अगस्त्यसमर्चनम्the worship of Agastya
अगस्त्यसमर्चनम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअगस्त्य + समर्चन (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (अगस्त्यस्य समर्चनम्)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
पश्येत्should see/observe
पश्येत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
मतिम्understanding/intelligence
मतिम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थक-निपातः (also/even)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
ददातिgives
ददाति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; निर्देश-सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (also/even)
विष्णोःof Viṣṇu
विष्णोः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध/Genitive), एकवचनम्
भवनगतःgone to the abode
भवनगतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभवन + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √गम् + क्त)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (भवने गतः); क्त-प्रत्ययान्तः (past participle)
परिपूज्यतेis worshipped/honoured
परिपूज्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + पूज् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (passive)
अमरौघैःby hosts of immortals (gods)
अमरौघैः:
Karaṇa (Agent-instrument in passive/करण)
TypeNoun
Rootअमर + ओघ (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (अमराणाम् ओघाः)

Unspecified (narratorial phalaśruti-style conclusion within the chapter)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Type: celestial_realm

Sandhi Resolution Notes: सम्यक्चरितम् = सम्यक् + चरितम्; चरितमगस्त्यसमर्चनम् = चरितम् + अगस्त्यसमर्चनम्; मतिमपि = मतिम् + अपि; सोपि = सः + अपि; विष्णोर्भवनगतः = विष्णोः + भवनगतः; परिपूज्यतेमरौघैः = परिपूज्यते + अमरौघैः.

A
Agastya
V
Viṣṇu
D
Devas (marāḥ)

FAQs

It praises pāṭha (recitation), śravaṇa (listening), and darśana (beholding/attending to) the narrative of Agastya’s worship, emphasizing that even attentive assent brings merit.

It teaches that devotion expressed through hearing and reciting sacred narratives leads to Viṣṇu’s abode, highlighting accessible bhakti practices rather than complex ritual alone.

Respectful attention to sacred teaching—reading, listening, or sincerely affirming it—is portrayed as transformative, encouraging consistent engagement with dharmic narratives.