Draupadī’s Rebuke of Jayadratha and Dhaumya’s Admonition (Āraṇyaka-parva, Adhyāya 252)
अथर्ववेदप्रोक्तैश्न याश्नोपनिषदि क्रिया: । मन्त्रजप्यसमायुक्तास्तास्तदा समवर्तयन्
vaiśampāyana uvāca | atharvavedaproktaīr mantrair bṛhaspatiśukrācāryavarṇitaiś ca agnivistārasādhyayajñakarmāṇi ārabdhāni | yāś copaniṣadi (āraṇyake) mantrajapyasamāyuktā havanādikriyāḥ proktās tā api tadā samavartayan | duryodhanasya niścayaṃ jñātvā pātālavāsino bhayaṅkarā daityadānavāḥ—ye pūrvakāle devaiḥ parājitāḥ—manasā vicārayām āsuḥ: “asya prāṇānte asmākaṃ pakṣa eva naśyet” iti; tasmāt taṃ svapārśvaṃ ānetuṃ mantravidyānipuṇāḥ te mantraiḥ karmāṇi cakruḥ ||
वैशम्पायन बोले—दुर्योधन के इस निश्चय को जानकर पाताल में रहने वाले वे भयंकर दैत्य और दानव—जो प्राचीन काल में देवताओं से पराजित हो चुके थे—मन-ही-मन सोचने लगे: “यदि दुर्योधन का प्राणान्त हो गया तो हमारा पक्ष भी नष्ट हो जाएगा।” इसलिए उसे अपने पास बुलाने के लिए मन्त्रविद्या में निपुण उन दैत्यों ने उसी समय बृहस्पति और शुक्राचार्य द्वारा वर्णित तथा अथर्ववेद में प्रतिपादित मन्त्रों से अग्निविस्तार-साध्य यज्ञकर्म आरम्भ किया; और उपनिषद् (आरण्यक) परम्परा में बताई गई मन्त्रजपयुक्त हवनादि क्रियाओं का भी विधिपूर्वक सम्पादन किया।
वैशम्पायन उवाच
The verse highlights how ritual and mantra can be used instrumentally for factional aims; it implicitly contrasts sacred technique with ethical intention—power divorced from dharma becomes a tool of adharma and deepens conflict.
Netherworld Daityas and Dānavas, fearing that Duryodhana’s death would ruin their cause, begin Atharvavedic and Upaniṣadic-style fire rites with mantra-recitation to draw him to their side.