Adhyāya 31: Rājasūya-samāgama — The Gathering of Kings and the Ordering of Hospitality
(विभीषणं च राजानमभिवाद्य कृताञ्जलि: ।।
vibhīṣaṇaṃ ca rājānam abhivādya kṛtāñjaliḥ | pradakṣiṇaṃ parītyaiva nirjagāma ghaṭotkacaḥ ||
tad-anantaraṃ ghaṭotkacena hastau yojayitvā rājā vibhīṣaṇo'bhivāditaḥ, tasya ca pradakṣiṇā kṛtvā tataḥ prasthitaḥ |
tāni sarvāṇi ratnāni aṣṭāśītir niśācarāḥ | ājahuḥ samudā rājann haiḍimbenā tadā saha ||
ratnāny ādāya sarvāṇi pratasthe sa ghaṭotkacaḥ |
tato ratnāny upādāya haiḍimbo rākṣasaiḥ saha | jagāma tūrṇaṃ laṅkāyāḥ sahadeva-padaṃ prati ||
āseduḥ pāṇḍavaṃ sarve laṅghayitvā mahodadhim |
sahadevo dadarśātha ratnāhārān niśācarān | āgatān bhīma-saṅkāśān haiḍimbaṃ ca tathā nṛpa ||
dramilā nairṛtān dṛṣṭvā dudruvus te bhayāditāḥ |
bhaimasenis tato gatvā mādreyaṃ prāñjaliḥ sthitaḥ ||
prītimān abhavad dṛṣṭvā ratnaughaṃ taṃ ca pāṇḍavaḥ | taṃ pariṣvajya pāṇibhyāṃ dṛṣṭvā tān prītimān abhūt ||
visṛjya dramilān sarvān gamanāyopacakrame |
nyavartata tato dhīmān sahadevaḥ pratāpavān indraprasthaṃ prati ||
वैशम्पायन बोले—घटोत्कच ने हाथ जोड़कर राजा विभीषण को प्रणाम किया और उनकी प्रदक्षिणा करके वहाँ से प्रस्थान किया। तत्पश्चात्, हे राजन्, हैडिम्ब के साथ छियासी निशाचर उन समस्त रत्नों को पहुँचाने के लिए प्रसन्नतापूर्वक आए। समूचा धन-रत्न लेकर घटोत्कच चल पड़ा; और हैडिम्ब भी राक्षसों सहित शीघ्र ही लंका से सहदेव के शिविर की ओर निकल गया। महासागर को लाँघकर वे सब पाण्डव सहदेव के सामने आ पहुँचे। सहदेव ने रत्नहारों और रत्न-राशियों को धारण किए हुए, भीम के समान भयंकर उन निशाचरों को तथा हैडिम्ब को भी देखा। उन राक्षसों को देखकर द्राविड़ सेना भय से भाग खड़ी हुई; तभी भीमपुत्र घटोत्कच माद्रीनन्दन सहदेव के पास जाकर हाथ जोड़कर खड़ा हो गया। रत्नों के उस ढेर और घटोत्कच को देखकर सहदेव हर्ष से भर उठे; उन्होंने दोनों हाथों से उसे पकड़कर गले लगाया और अन्य राक्षसों को देखकर भी प्रसन्नता प्रकट की। फिर द्राविड़ सैनिकों को विदा कर वे प्रस्थान की तैयारी करने लगे; सब कुछ सिद्ध हो जाने पर बुद्धिमान्, प्रतापी सहदेव इन्द्रप्रस्थ की ओर लौट चले।
वैशम्पायन उवाच
The passage emphasizes dharmic conduct in alliances: show formal respect to benefactors, acknowledge service with gratitude, manage fear among one’s own troops, and proceed with disciplined purpose. Power and wealth are framed as to be handled through proper protocol and mutual obligation rather than intimidation.
Ghaṭotkaca respectfully takes leave of Vibhīṣaṇa, then—together with Haiḍimba and many rākṣasas—transports a large collection of jewels from Laṅkā to Sahadeva’s camp, crossing the ocean. Sahadeva welcomes them warmly, the local troops initially panic at the rākṣasas’ appearance, and then Sahadeva dismisses the soldiers and prepares to return toward Indraprastha.