HomeVamana PuranaAdh. 12Shloka 44
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Karmic Causes of Narakas, Shloka 44

Karmic Causes of Narakas and the Irremediability of Ingratitude (Kṛtaghna-doṣa)

यथा सुराणां प्रवरो जनार्दनो यथा गिरीणामपि शैशिराद्रिः यथायुधानां प्रवरं सुदर्शनं यथा खगानां विनतातनूजः महोरगाणां प्रवरो ऽप्यनन्तो यथा च भूतेषु मही प्रधाना

yathā surāṇāṃ pravaro janārdano yathā girīṇāmapi śaiśirādriḥ yathāyudhānāṃ pravaraṃ sudarśanaṃ yathā khagānāṃ vinatātanūjaḥ mahoragāṇāṃ pravaro 'pyananto yathā ca bhūteṣu mahī pradhānā

જેમ દેવોમાં જનાર્દન સર્વોત્તમ છે; જેમ પર્વતોમાં શૈશિર પર્વત સર્વોત્તમ છે; જેમ આયુધોમાં સુદર્શન સર્વોત્તમ છે; જેમ પક્ષીઓમાં વિનતાપુત્ર (ગરુડ) સર્વોત્તમ છે; જેમ મહાસર્પોમાં અનંત સર્વોત્તમ છે; અને જેમ ભૂતોમાં પૃથ્વી મુખ્ય છે—તેમ જ (સ્તુત વિષય) પોતાના વર્ગમાં પરમ શ્રેષ્ઠ માનવામાં આવે છે।

यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/comparative)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक (comparative particle)
सुराणाम्of the gods
सुराणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
प्रवरःthe foremost
प्रवरः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषण
जनार्दनःJanārdana (Viṣṇu)
जनार्दनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजनार्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विष्णुनाम
यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/comparative)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
गिरीणाम्of mountains
गिरीणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षा (also/even)
शैशिराद्रिःŚaiśira mountain
शैशिराद्रिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशैशिर-अद्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कर्मधारय (शैशिरः अद्रिः)
यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/comparative)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
आयुधानाम्of weapons
आयुधानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootआयुध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
प्रवरम्the best
प्रवरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय-विशेषण (of सुदर्शनम्)
सुदर्शनम्Sudarśana (discus)
सुदर्शनम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; चक्रनाम
यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/comparative)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
खगानाम्of birds
खगानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootखग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
विनतातनूजःson of Vinatā (Garuḍa)
विनतातनूजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविनता-तनूज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (विनतायाः तनूजः)
महोरगाणाम्of great serpents
महोरगाणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootमहा-उरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; समासः—कर्मधारय (महान् उरगः)
प्रवरःthe foremost
प्रवरः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषण (of अनन्तः)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षा
अनन्तःAnanta (Śeṣa)
अनन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअनन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; शेषनागनाम
यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/comparative)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
भूतेषुamong beings
भूतेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचन
महीthe Earth
मही:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रधानाchief/primary
प्रधाना:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रधान (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषण (of मही)
Dialogue framework not explicit in the excerpt; likely within the Purāṇic narration (commonly Pulastya ↔ Nārada in Vāmana Purāṇa)
Vishnu (Janārdana)Garuḍa (Vinatātanūja)Ananta/Śeṣa
Vaiṣṇava stutiCosmic hierarchySacred symbolism (weapon, mount, serpent)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

The verse teaches discernment of excellence (śreṣṭhatā) as a contemplative aid: by recognizing a ‘foremost’ principle in each domain, the mind is guided toward the supreme refuge (often implicitly the deity or tīrtha being praised in the surrounding passage).

It functions as stuti/upadeśa within Purāṇic narrative rather than a direct pancalakṣaṇa unit. Indirectly it supports Vaṃśānucarita/Manvantara-style cosmology by affirming Vishnu’s supremacy among devas and his cosmic associates (Garuḍa, Ananta).

Sudarśana symbolizes dharma’s cutting discernment; Garuḍa symbolizes Vedic ascent and victory over poison/ignorance; Ananta symbolizes infinite support and stability; Earth as pradhāna symbolizes the field (kṣetra) for dharma and yajña. Together they map a Vaiṣṇava cosmic order centered on sustaining and protecting righteousness.