Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

Arjuna–Gaṇa Saṃvāda: Bāṇādhikāra, Tāpasa-veṣa, and the Ethics of Tapas (अर्जुन-गणसंवादः)

तपःफलं कथं त्वं च हातुमिच्छसि तापस । चौर्य्याच्छलार्द्यमानाच्च विस्मयात्सत्य भञ्जनात्

tapaḥphalaṃ kathaṃ tvaṃ ca hātumicchasi tāpasa | cauryyācchalārdyamānācca vismayātsatya bhañjanāt

હે તાપસ! તું તારા તપનું ફળ કેવી રીતે ત્યજવા ઇચ્છે છે? તે ચોરી અને છલથી આઘાત પામે છે, અને મોહથી સત્યભંગ પણ થાય છે.

तपःफलम्fruit of austerity
तपःफलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् + फल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: तपसः फलम्); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
कथम्how
कथम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रश्नार्थक-क्रियाविशेषणम् (interrogative adverb)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय/अनुबन्ध (and/also)
हातुम्to abandon
हातुम्:
Prayojana (प्रयोजन/तुमर्थ)
TypeVerb
Rootहा (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), ‘to abandon/leave’
इच्छसिyou desire
इच्छसि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootइष् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), मध्यम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तापसO ascetic
तापस:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootतापस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (vocative), एकवचनम्
चौर्यात्from theft
चौर्यात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootचौर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्
छलfrom deceit
छल:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootछल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्; (पाठे ‘छलात्’ अपेक्षितम्; सन्धौ ‘चौर्यात् + छलात्’ )
अर्द्यमानात्from being afflicted
अर्द्यमानात्:
Hetu (हेतु)
TypeAdjective
Rootअर्द् (धातु)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present passive participle), पुंलिङ्गे/नपुंसके, पञ्चमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘being afflicted/pressed’
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय-बोधकः
विस्मयात्from astonishment
विस्मयात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootविस्मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान/हेतु), एकवचनम्
सत्यof truth
सत्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्; ‘of truth’ (समासे अपेक्षितम्: सत्य-भञ्जनात्)
भञ्जनात्from breaking (it)
भञ्जनात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootभञ्जन (प्रातिपदिक; भञ्ज्-धातुजन्य)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान/हेतु), एकवचनम्; ‘from breaking’

Lord Shiva (as the inner guide instructing an ascetic on preserving tapas through satya)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

The verse warns that tapas bears fruit only when guarded by satya (truth) and clear discernment; deceit, theft, and delusion corrode spiritual merit and obstruct the soul’s approach to Pati (Shiva).

Linga-worship is not merely external; Saguna Shiva is pleased when the devotee’s conduct is aligned with dharma—especially truthfulness—so that worship becomes a pure channel for Shiva’s grace rather than a display tainted by छल (deceit).

Practice daily self-audit (satya-vrata): recite the Panchakshara mantra "Om Namaḥ Śivāya" with a vow of truth, and avoid छल/caurya in thought, speech, and action—thereby preserving the power of tapas.