Sainyasaṅgraha and Bhāga-Vyavasthā (Forces Assembled and Rival Allocations) | सैन्यसंग्रह-भागव्यवस्था
धर्मात्मा कुन्तीकुमार युधिष्ठिर जब इस प्रकार कह रहे थे
dhṛṣṭadyumna uvāca—idaṃ māṃ vaco gatasādhvasam | (sūta! tatra duryodhanasya ye yoddhāḥ, taiḥ sarvaiḥ deśavāsibhiḥ, bāhlīkādyaiḥ pratīpavaṃśyaiḥ kauravaiḥ, śaradvataputreṇa kṛpācāryeṇa, sūtaputreṇa karṇena, droṇācāryeṇa aśvatthāmnā ca, tathā jayadrathena duḥśāsanena vikarṇena rājñā duryodhanena bhīṣmeṇa ca—śīghraṃ gatvā mama sandesaṃ vada; adyaiva yāhi, mā vilambaḥ) | sandesaḥ—sādhunaivābhyupeyo mā vo vadhīd arjuno devaguptaḥ | rājyaṃ daddhvaṃ dharmarājasya tūṛṇaṃ yācadhvaṃ vai pāṇḍavaṃ lokavīram ||
ધર્માત્મા કૌંતેય યુધિષ્ઠિર આમ બોલતા હતા ત્યારે ધૃષ્ટદ્યુમ્ને નિર્ભય ઉતાવળથી મને કહ્યું— “હે સૂત! દુર્યોધનના બધા યોદ્ધાઓની સામે—તેમના સાથીઓ અને જનપદો સહિત; બાહ્લીક વગેરે પ્રતીપવંશીય કૌરવોની સામે; શારદ્વતપુત્ર કૃપાચાર્યની સામે; સૂતપુત્ર કર્ણની સામે; દ્રોણાચાર્ય અને અશ્વત્થામાની સામે; તેમજ જયદ્રથ, દુઃશાસન, વિકર્ણ, રાજા દુર્યોધન અને ભીષ્મ—એ સૌની પાસે ઝડપથી જઈને મારો સંદેશ કહો. હમણાં જ જાઓ; વિલંબ ન કરશો. સંદેશ એવો છે— ‘હે કૌરવો! ધર્મરાજ યુધિષ્ઠિરને યુદ્ધથી નહીં, સદાચારથી જ વશ કરી શકાય. દેવતાઓ દ્વારા રક્ષિત અર્જુન તમને સંહાર કરે એવી સ્થિતિ આવવા ન દો. તુરંત ધર્મરાજ યુધિષ્ઠિરને રાજ્ય પરત સોંપો અને લોકવિખ્યાત પાંડવવીર અર્જુન પાસે ક્ષમા માગો.’”
धृष्टद्युम्न उवाचेदं मां वचो गतसाध्वसम् |
The passage frames dharma as a practical political ethic: Yudhiṣṭhira is to be approached through honorable conduct (sādhunā), not coercion. It warns that refusing justice invites catastrophic violence—symbolized by Arjuna ‘protected by the gods’—and urges restitution and apology as the dharmic alternative to war.
During the tense pre-war negotiations, Dhṛṣṭadyumna instructs a charioteer-messenger to go immediately to the Kaurava assembly and proclaim a forceful warning: return Yudhiṣṭhira’s kingdom at once and seek Arjuna’s forgiveness, or face destruction in battle.