Rāma–Jāmadagnya-janma-kāraṇa and Kṣatra-kṣaya
Paraśurāma’s origins and the depletion/restoration of kṣatriya lineages
न ते मद् विषये राम वस्तव्यमिह कर्हिचित् । राजन! तदनन्तर कुछ क्षत्रियोंको बचाये रखनेकी इच्छासे कश्यपजीने खुक् लिये हुए हाथसे संकेत करते हुए यह बात कही--“महामुने! अब तुम दक्षिण समुद्रके तटपर चले जाओ। अब कभी मेरे राज्यमें निवास न करना' || ६४-६५ $ || ततः शूर्पारकं देशं सागरस्तस्य निर्ममे
na te mad-viṣaye rāma vastavyam iha karhicit | rājan! tad-anantaraṃ kaśyapajī ne śastra-gṛhīta-hastena saṅketaṃ kurvan idaṃ vacanam uvāca— “mahā-mune! adhunā tvaṃ dakṣiṇa-samudra-taṭaṃ gaccha | adya-prabhṛti mama rājye kadācana mā nivasa” || tataḥ śūrpārakaṃ deśaṃ sāgaras tasya nirmame ||
“રામ! મારા રાજ્યમાં તારે ક્યારેય નિવાસ ન કરવો, હે રાજન!” એમ કહી, થોડા ક્ષત્રિયોને બચાવવાની ઇચ્છાથી કશ્યપે હાથમાં શસ્ત્ર લઈને સંકેત કરતાં ફરી કહ્યું— “મહામુને! હવે દક્ષિણ સમુદ્રના તટે જાઓ; આજથી મારા રાજ્યમાં નિવાસ ન કરશો.” ત્યારે સમુદ્રે તેના માટે શૂર્પારક દેશ રચ્યો.
वासुदेव उवाच