Jarāsandha as Obstacle to the Rājasūya — Kṛṣṇa’s Strategic Genealogical Brief
Sabhā Parva, Adhyāya 13
(स प्रह्दः प्राउ्जलि भूूत्वा व्यज्ञापपत माधवम् ।। उसने विनयपूर्वक हाथ जोड़ भगवान् श्रीकृष्णसे इस प्रकार निवेदन किया। दूत उवाच धर्मराजो हृषीकेश धौम्यव्यासादिभि: सह । पाज्चालमात्स्यसहितै भ्रतिभिश्चैव सर्वश: ।। त्वद्दर्शने महाबाहो काड्क्षते स युधिष्ठिर: । दूतने कहा--महाबाहु हृषीकेश! धर्मराज युधिष्छिर धौम्य एवं व्यास आदि महर्षियों, द्रपद और विराट आदि नरेशों तथा अपने समस्त भाइयोंके साथ आपका दर्शन करना चाहते हैं। वैशम्पायन उवाच इन्द्रसेनवच: श्रुत्वा यादवप्रवरो बली ।) दर्शनाकड्क्षिणं पार्थ दर्शनाकाड्क्षयाच्युत:
sa prahvaḥ prāñjali-bhūtvā vyajñāpayata mādhavam | dūta uvāca dharmarājo hṛṣīkeśa dhaumyavyāsādibhiḥ saha | pāñcālamātsyasahitai bhrātṛbhiś caiva sarvaśaḥ | tvaddarśane mahābāho kāṅkṣate sa yudhiṣṭhiraḥ | vaiśampāyana uvāca indraseṇa-vacaḥ śrutvā yādava-pravaro balī | darśanākāṅkṣiṇaṃ pārthaṃ darśanākāṅkṣayācyutaḥ |
દૂત વિનયપૂર્વક નમીને કરજોડે માધવને વિનંતી કરવા લાગ્યો. દૂત બોલ્યો—“હે હૃષીકેશ! ધર્મરાજ યુધિષ્ઠિર ધૌમ્ય, વ્યાસ વગેરે મહર્ષિઓ સાથે, પાંચાલ અને મત્સ્ય સહિત, તથા પોતાના સર્વ ભાઈઓ સાથે, હે મહાબાહો, તમારું દર્શન ઇચ્છે છે.” વૈશંપાયન બોલ્યા—ઇન્દ્રસેનના વચન સાંભળી બલવાન યાદવશ્રેષ્ઠ અચ્યુત પણ તે દર્શનની ઇચ્છાથી, દર્શનાકાંક્ષી પાર્થ તરફ ઉન્મુખ થયા।
वैशम्पायन उवाच
The passage highlights dharmic conduct in public life: humility and proper etiquette (bowing, folded hands) in communication, and the ethical importance of seeking wise counsel and strengthening righteous alliances through respectful invitation and audience (darśana).
A messenger (Indrasena) respectfully conveys that Yudhiṣṭhira, accompanied by sages like Dhaumya and Vyāsa and allied rulers of the Pāñcālas and Matsyas, wishes to see Kṛṣṇa. Hearing this, Kṛṣṇa—also eager for the meeting—responds with attention toward Arjuna, who likewise longs for Kṛṣṇa’s presence.