Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

वानरसेनामोचनम् / Mobilization of the Vanara Hosts

महेन्द्रहिमवद्विन्ध्यकैलासशिखरेषु च।मन्दरे पाण्डुशिखरे पञ्चशैलेषु ये स्थिताः।।।।तरुणादित्यवर्णेषु भ्राजमानेषु सर्वतः।पर्वतेषु समुद्रान्ते पश्चिमायां च ये दिशि।।।।आदित्यभवने चैव गिरौ सन्ध्याभ्रसन्निभे।पद्मातालवनं भीमं संश्रिता हरिपुङ्गवाः।।।।अञ्जनाम्बुदसङ्काशाः कुञ्जरप्रतिमौजसः।अञ्जने पर्वते चैव ये वसन्ति प्लवङ्गमाः।।।।मनश्शिला गुहावासा वानराः कनकप्रभाः।मेरुपार्श्वगताश्चैव ये धूम्रगिरिं संश्रिताः।।।।तरुणादित्यवर्णाश्च पर्वते ये महारुणे।पिबन्तो मधुमैरेयं भीमवेगाः प्लवङ्गमाः।।।।वनेषु च सुरम्येषु सुगन्धिषु महत्सु च।तापसानां च रम्येषु वनान्तेषु समन्ततः।।।।तांस्तां स्त्वमानय क्षिप्रं पृथिव्यां सर्ववानरान्।सामदानादिभि: स्सर्वैराशु प्रेषय वानरान्।।।।

mahendrahimavadvindhyakailāsaśikhareṣu ca |

mandare pāṇḍuśikhare pañcaśaileṣu ye sthitāḥ ||

taruṇādityavarṇeṣu bhrājamāneṣu sarvataḥ |

parvateṣu samudrānte paścimāyāṃ ca ye diśi ||

ādityabhavane caiva girau sandhyābhrasannibhe |

padmātālavanaṃ bhīmaṃ saṃśritā haripuṅgavāḥ ||

añjanāmbudasaṅkāśāḥ kuñjarapratimaujasaḥ |

añjane parvate caiva ye vasanti plavaṅgamāḥ ||

manaśśilāguhāvāsā vānarāḥ kanakaprabhāḥ |

merupārśvagatāś caiva ye dhūmragiriṃ saṃśritāḥ ||

taruṇādityavarṇāś ca parvate ye mahāruṇe |

pibanto madhumaireyaṃ bhīmavegāḥ plavaṅgamāḥ ||

vaneṣu ca suramyeṣu sugandhiṣu mahatsu ca |

tāpasānāṃ ca ramyeṣu vanānteṣu samantataḥ ||

tāṃs tāṃs tvam ānaya kṣipraṃ pṛthivyāṃ sarvavānarān |

sāmadānādibhiḥ sarvair āśu preṣaya vānarān ||

Rassemble sans délai tous les vānara sur la terre : ceux qui demeurent sur les sommets de Mahendra, de l’Himavat, du Vindhya et du Kailāsa ; sur Mandara et sur la cime blanche parmi les cinq montagnes ; ceux qui se tiennent sur les monts étincelants au bord de l’océan et dans la direction de l’Ouest ; ceux qui résident sur la montagne nommée Ādityabhavana, pareille aux nuées du crépuscule ; les chefs des singes réfugiés dans l’effrayant bois de Padmātāla ; ceux qui vivent au mont Añjana, sombres comme le nuage d’anjanā et forts comme des éléphants ; ceux à l’éclat d’or qui habitent les grottes de Manaḥśilā ; ceux près du Meru et ceux établis à Dhūmragiri ; ceux du grand Mahāruṇa, rouges comme le soleil naissant, buveurs de maireya et d’une vitesse redoutable ; et ceux qui se trouvent dans de vastes forêts parfumées, autour des agréables ermitages forestiers des ascètes. Fais venir promptement chaque groupe, par tous les moyens—conciliation, dons et autres—et envoie les vānara sans retard.

प्रेषिताः(who were) sent
प्रेषिताः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootप्रेषित (√प्रेष् धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), √प्रेष्; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st case), बहुवचन; कर्मणि-प्रयोगे कर्तृवाच्य-सम्बन्धः ("having been sent")
प्रथमम्first, earlier
प्रथमम्:
Kriyavisheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (adverb/क्रियाविशेषण)
येwho
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st case), बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक conjunction)
मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; उत्तमपुरुष-प्रयोग; तृतीया (3rd case/Instrumental), एकवचन
दूताःmessengers
दूताः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदूत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st case), बहुवचन
महाजवाःvery swift
महाजवाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहाजव (प्रातिपदिक: महा + जव)
Formकर्मधारय-समास; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st case), बहुवचन; विशेषण (qualifying दूताः)
त्वरणार्थम्for the sake of haste
त्वरणार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeNoun
Rootत्वरणार्थ (प्रातिपदिक: त्वरण + अर्थ)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/उद्देश्यभाव: "त्वरणस्य अर्थः"); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd case/Accusative), एकवचन; प्रयोजनार्थक (purpose)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle/emphasis/contrast)
भूयःagain, further
भूयः:
Kriyavisheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्यय (adverb/पुनरर्थक)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; मध्यमपुरुष; प्रथमा (1st case), एकवचन
हरीन्monkeys (Vanaras)
हरीन्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd case/Accusative), बहुवचन
सम्प्रेषयsend forth, dispatch
सम्प्रेषय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + √प्रेष् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद; धातु: सम्+√प्रेष् (to dispatch/send)
अपरान्other, additional
अपरान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd case), बहुवचन; विशेषण (qualifying हरीन्)

'Send for the monkeys residing at the five mountains of Mahendra, Himavan, Vindhya, Kailasa and the white-peaked mount Mandara; those monkeys residing on the western mountains, on the sea shore and on mount Udaya shining like the rising Sun; monkeys like dark clouds shining in the twilight Sun; those at the fierce Padmatala garden and those at the Anjana mountain who resemble dark clouds like collyriumand are as strong as elephants; those monkeys of golden complexion residing at the red arsenic mountain caves beside mount Meru; those on mount Meru and Dhumra who are of bright red colour like the rising Sun drinking liquor Maireya; the monkeys of terrific speed at mount Maharuna; those staying at the delightful hermitages in the forests, and those living on the ground all must be cajoled and persuaded to report at once.

S
Sugrīva
V
Vānara
M
Mahendra
H
Himavat
V
Vindhya
K
Kailāsa
M
Mandara
A
Añjana (mountain)
M
Manaḥśilā
M
Meru
T
tāpasas (ascetics)

FAQs

Rajadharma guided by prudence: a leader may use graduated, non-violent means—conciliation and incentives (sāma, dāna)—to assemble support quickly for a righteous end.

Sugrīva issues a wide-ranging summons, naming many regions and habitats where Vānaras live, and instructs Hanumān/agents to gather them rapidly using effective diplomatic methods.

Administrative intelligence—Sugrīva combines geographic awareness, logistics, and diplomacy to serve Rāma’s mission efficiently.