Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

पम्पादर्शनम्

Vision of Lake Pampā and the Turn toward Sugrīva

अरविन्दोत्पलवतीं पद्मसौगन्धिकायुताम्।।3.75.14।।पुष्पिताम्रवणोपेतां बर्हिणोद्घुष्टनादिताम्।तिलकैर्बीजपूरैश्च धवैश्शुक्लद्रुमैस्तथा।।3.75.15।।पुष्पितैः करवीरैश्च पुन्नागैश्च सुपुष्पितैः।मालतीकुन्दगुल्मैश्च भाण्डीरैर्निचुलैस्तथा।।3.75.16।।अशोकैस्सप्तपर्णैश्च केतकैरतिमुक्तकैः।अन्यैश्च विविधैर्वृक्षैः प्रमदामिव भूषिताम्।।3.75.17।।समीक्षमाणौ पुषपाढ्यं सर्वतो विपुलद्रुमम्।कोयष्टिकैश्चार्जुनकैश्शतपत्रैश्च कीरकैः।।3.75.18।।एतैश्चान्यैश्च विहगैर्नादितं तु वनं महत्।ततो जग्मतुरव्यग्रौ राघवौ सुसमाहितौ।।3.75.19।।तद्वनं चैव सरसः पश्यन्तै शकुनैर्युतम्।

aravindotpalavatīṃ padmasaugandhikāyutām || 3.75.14 ||

puṣpitāmravaṇopetāṃ barhiṇodghuṣṭanāditām |

tilakair bījapūraiś ca dhavaiḥ śukladrumais tathā || 3.75.15 ||

puṣpitaiḥ karavīraiś ca punnāgaiś ca supuṣpitaiḥ |

mālatīkundagulmaiś ca bhāṇḍīrair niculais tathā || 3.75.16 ||

aśokaiḥ saptaparṇaiś ca ketakair atimuktakaiḥ |

anyaiś ca vividhair vṛkṣaiḥ pramadām iva bhūṣitām || 3.75.17 ||

samīkṣamāṇau puṣpāḍhyaṃ sarvato vipuladrumam |

koyaṣṭikaiś cārjunakaiḥ śatapatraiś ca kīrakaiḥ || 3.75.18 ||

etaiś cānyaiś ca vihagair nāditaṃ tu vanaṃ mahat |

tato jagmatur avyagrau rāghavau susamāhitau || 3.75.19 ||

tad vanaṃ caiva sarasaḥ paśyantau śakunair yutam |

Ils contemplèrent le lac et le bois qui l’entourait, pleins de lotus et de nénuphars, tout imprégnés du parfum des fleurs de lotus ; les bosquets, bordés de manguiers en fleur, résonnaient des cris des paons. Le lieu était embelli de tilaka, de bījapūra (cédratiers), de dhava et d’arbres à l’écorce claire ; de karavīra et de punnāga en pleine floraison ; de fourrés de mālatī et de kunda, de bhāṇḍīra et de nicula ; d’aśoka, de saptaparṇa, de ketaka et d’atimukta, et de bien d’autres arbres variés—tel une femme richement parée. Tandis que les deux Rāghava regardaient cette forêt chargée de fleurs, vaste de grands arbres, retentissante du chant de nombreux oiseaux—tels le śatapatra et le kīraka—ils poursuivirent leur route, sans trouble et l’esprit recueilli, observant le bois du rivage, rempli d’oiseaux.

अरविन्दोत्पलवतीम्having lotuses and lilies
अरविन्दोत्पलवतीम्:
Karma (कर्म; वर्ण्य-वस्तु)
TypeAdjective
Rootअरविन्द-उत्पल-वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), द्वितीया (Accusative), एकवचन (Singular); विशेषण (qualifying सरस्वती/उदकवाहिनी/सरस् understood)
पद्मसौगन्धिकायुताम्endowed with lotus-fragrance
पद्मसौगन्धिकायुताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपद्म-सौगन्धिक-आयुत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
पुष्पिताम्रवणोपेताम्attended by blossoming mango-groves
पुष्पिताम्रवणोपेताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपुष्पित-अम्र-वन-उपेत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
बर्हिणोद्घुष्टनादिताम्resounding with peacocks' cries
बर्हिणोद्घुष्टनादिताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootबर्हिण-उद्घुष्ट-नादित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
तिलकैःwith tilaka trees
तिलकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootतिलक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), तृतीया (Instrumental), बहुवचन (Plural)
बीजपूरैःwith bījapūra trees (citron)
बीजपूरैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootबीजपूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
धवैःwith dhava trees
धवैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootधव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
शुक्लद्रुमैःwith white-barked trees
शुक्लद्रुमैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootशुक्ल-द्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; कर्मधारयः (white trees)
तथाalso; likewise
तथा:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/समुच्चय (also; likewise)
पुष्पितैःwith blossoming (ones)
पुष्पितैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootपुष्पित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (qualifying following tree-names)
करवीरैःwith karavīra shrubs
करवीरैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकरवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
पुन्नागैःwith punnāga trees
पुन्नागैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootपुन्नाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
सुपुष्पितैःwith well-flowering (trees)
सुपुष्पितैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootसु-पुष्पित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
मालतीकुन्दगुल्मैःwith mālatī and kunda shrubs
मालतीकुन्दगुल्मैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootमालती-कुन्द-गुल्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; द्वन्द्वः (mālatī and kunda shrubs)
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
भाण्डीरैःwith bhāṇḍīra trees
भाण्डीरैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootभाण्डीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
निचुलैःwith niculā trees
निचुलैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootनिचुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
तथाalso
तथा:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (also)
अशोकैःwith aśoka trees
अशोकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootअशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
सप्तपर्णैःwith saptaparṇa trees
सप्तपर्णैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootसप्तपर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; द्विगुः (seven-leaved tree)
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
केतकैःwith ketaka plants
केतकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकेतक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अतिमुक्तकैःwith atimuktaka creepers
अतिमुक्तकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootअति-मुक्तक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अन्यैःwith other
अन्यैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
विविधैःvarious
विविधैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
वृक्षैःwith trees
वृक्षैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
प्रमदाम्a woman
प्रमदाम्:
Upamāna (उपमान; comparison)
TypeNoun
Rootप्रमदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
इवlike
इव:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमा-वाचक (comparative particle)
भूषिताम्adorned
भूषिताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Root√भूष् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
समीक्षमाणौ(the two) observing
समीक्षमाणौ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्-ईक्ष् (धातु) + शानच् (प्रत्यय)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन (Dual)
पुष्पाढ्यम्rich in flowers
पुष्पाढ्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपुष्प-आढ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying वनम्)
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Adhikaraṇa (अधिकरण; locative sense)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb: on all sides)
विपुलद्रुमम्having huge trees
विपुलद्रुमम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविपुल-द्रुम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying वनम्)
कोयष्टिकैःwith koyaṣṭika birds
कोयष्टिकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकोयष्टिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अर्जुनकैःwith arjuna trees
अर्जुनकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootअर्जुनक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
शतपत्रैःwith śatapatra birds
शतपत्रैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootशतपत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; द्विगुः (hundred-petalled; here bird-name per tradition)
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
कीरकैःwith parrots
कीरकैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकीरक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
एतैःwith these
एतैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; सर्वनाम
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अन्यैःother
अन्यैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
विहगैःwith birds
विहगैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootविहग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
नादितम्made noisy; resounding
नादितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Root√नद् (धातु) + णिच् + क्त (प्रत्यय)
Formणिजन्त-क्त (causative PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying वनम्)
तुindeed
तु:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अनुवाद (particle: but/indeed)
वनम्forest
वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
महत्great; vast
महत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
ततःthen
ततः:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/अनन्तर (then; thereafter)
जग्मतुःthe two went
जग्मतुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), द्विवचन (Dual), परस्मैपदम्
अव्यग्रौunperturbed (both)
अव्यग्रौ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअ-व्यग्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषण (qualifying राघवौ)
राघवौthe two Rāghavas (Rama and Lakshmana)
राघवौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन (Dual)
सुसमाहितौwell-composed (both)
सुसमाहितौ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसु-समाहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषण
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम-विशेषण (qualifying वनम्)
वनम्forest
वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed
एव:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (just/indeed)
सरसःof the lake
सरसः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), षष्ठी (Genitive), एकवचन (Singular)
पश्यन्तौ(the two) seeing
पश्यन्तौ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√पश् (धातु) + शतृ (प्रत्यय)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
शकुनैःwith birds
शकुनैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootशकुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
युतम्joined with; filled with
युतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Root√युज् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying वनम्)

Rama reached the Matanga lake which he could see from a distance and bathed in it.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
P
Peacocks (barhiṇa)
P
Parrots (kīraka)

FAQs

Dharma is shown as mental steadiness: even amid sensory beauty and wilderness sounds, the righteous remain composed and continue their duty-driven path.

Rāma and Lakṣmaṇa traverse the Pampā lakeside forest; the poet elaborates the flora and fauna to set the sacred, serene stage for upcoming encounters.

Self-control and equanimity—‘avyagra’ and ‘susamāhita’ portray the brothers as unshaken, focused, and ethically grounded.