Shloka 15

कामं त्विदं पुष्पितवृक्षषण्डं नानाविधैः पक्षिगणैरुपेतम्।वनं प्रयाता नु तदप्ययुक्त मेकाकिनी सातिबिभेति भीरुः।।।।

kāmaṁ tv idaṁ puṣpitavṛkṣaṣaṇḍaṁ nānāvidhaiḥ pakṣigaṇair upetam |

vanaṁ prayātā nu tad apy ayuktam ekākinī sā ’tibibhēti bhīruḥ ||

Serait-elle entrée dans ce fourré de forêt aux arbres en fleurs, animé de volées d’oiseaux de mille espèces ? Même cela est peu vraisemblable : elle est craintive et redoute fort d’être seule.

कामम्surely, indeed
कामम्:
सम्बन्ध/वाक्योपपादन (discourse particle; no karaka)
TypeIndeclinable
Rootकाम (प्रातिपदिकम्)
Formअव्ययम् (निपातः); अर्थे—निश्चय/अनुमतौ ("surely/indeed")
तुbut, indeed
तु:
सम्बन्ध (connective particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; अवधान/विरोधार्थक-निपातः (but/indeed)
इदम्this
इदम्:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; सर्वनाम (this) — विशेषणम् (qualifying "...षण्डम्")
पुष्पितवृक्षषण्डम्a thicket/grove of flowering trees
पुष्पितवृक्षषण्डम्:
कर्म/विषय (object/topic of description)
TypeNoun
Rootपुष्पित + वृक्ष + षण्ड (प्रातिपदिकानि)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (पुष्पिताः वृक्षाः येषु तत् षण्डम् / पुष्पित-वृक्ष-षण्डम्)
नानाविधैःby/of many kinds
नानाविधैः:
करण (instrumental qualifier)
TypeAdjective
Rootनाना + विध (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying "पक्षिगणैः"); समासः—कर्मधारयः (नाना विधाः = of many kinds)
पक्षिगणैःby flocks of birds
पक्षिगणैः:
करण (instrument/association in passive construction with "उपेतम्")
TypeNoun
Rootपक्षि + गण (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (पक्षिणां गणाः = flocks of birds)
उपेतम्inhabited, frequented, endowed
उपेतम्:
विशेषण (predicate adjective of the grove)
TypeAdjective
Rootउप + इ (धातुः) → उपेत (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययः); नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying "...षण्डम्"); कर्मणि-प्रयोगार्थः—"उपेतम्" = endowed/inhabited
वनम्to the forest
वनम्:
कर्म (object of "प्रयाता")
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्
प्रयाताgone, having gone
प्रयाता:
कर्तृ (agent; with implied finite sense)
TypeVerb
Rootप्र + या (धातुः) → प्रयात (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययः) स्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; कर्तरि—"gone/has gone" (agreeing with "सा")
नुindeed? (question particle)
नु:
सम्बन्ध (interrogative particle)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; प्रश्नार्थक-निपातः (interrogative particle)
तत्that
तत्:
विशेषण/विषय (deictic reference)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; सर्वनाम; विशेषणम् (qualifying implied action/idea: "that")
अपिalso, even
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; समुच्चय/अपि-कारार्थक-निपातः (also/even)
अयुक्तम्not proper, not possible
अयुक्तम्:
विधेय-विशेषण (predicate adjective of "तत्")
TypeAdjective
Rootअ + युक्त (प्रातिपदिकम्; युज्-धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; नञ्-समास/उपसर्ग-निषेधः; विधेय-विशेषणम् (predicate: "not proper/possible")
एकाकिनीalone
एकाकिनी:
विशेषण (qualifier of the agent)
TypeAdjective
Rootएक + आकिन्/आकिनी (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying "सा")
साshe (Sita)
सा:
कर्तृ (agent of "अतिबिभेति")
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; सर्वनाम (she = Sita)
अतिबिभेतिfears greatly
अतिबिभेति:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootभी (धातुः) with उपसर्गः अति-
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः, present); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः एकवचनम्; धातुः—भी (3P) "to fear"; उपसर्गः—अति (intensively)
भीरुःtimid
भीरुः:
विशेषण (qualifier of the agent)
TypeAdjective
Rootभीरु (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying "सा")

Could she have gone to the forest where there are many kinds of trees in full bloom inhabited by a variety of birds? That is also not possible as she is timid and too scared to go there alone.

R
Rama
S
Sita
L
Lakshmana
B
Bird flocks (pakṣigaṇa)

FAQs

Dharma includes realistic care for another’s safety: Rama’s search is guided by truthful assessment of Sita’s temperament and the risks of solitude.

Rama considers whether Sita wandered into a beautiful, bird-filled grove, then reasons that her fear of being alone makes it improbable.

Rama’s protective concern and careful inference; Sita’s modest, cautious disposition.