Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

इति रामस्य स मुनिश्श्रुत्वा धर्मात्मनो वचः।।।।सुतीक्ष्णः प्रत्युवाचेदं प्रीतो दशरथात्मजम्।

iti rāmasya sa muniḥ śrutvā dharmātmano vacaḥ | sutīkṣṇaḥ pratyuvācedaṃ prīto daśarathātmajam ||

Ayant entendu ces paroles de Rāma, au cœur juste, le sage Sutīkṣṇa, réjoui en son âme, répondit ainsi au fils de Daśaratha.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, वाक्यसमाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative particle)
रामस्यof Rama
रामस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
मुनिःsage
मुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (Absolutive/Gerund/क्त्वान्त), 'having heard'
धर्मात्मनःof the righteous one
धर्मात्मनः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootधर्मात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि: यस्य आत्मा धर्मः सः (righteous-souled)
वचःwords
वचः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
सुतीक्ष्णःSutikshna
सुतीक्ष्णः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; व्यक्तिनाम
प्रत्युवाचreplied
प्रत्युवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति-उप-√वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect/परोक्षभूत), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (object of 'said')
प्रीतःpleased
प्रीतः:
Karta (कर्ता, state)
TypeAdjective
Rootप्रीत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle used adjectivally): √प्री (to please)
दशरथ-आत्मजम्son of Dasharatha
दशरथ-आत्मजम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदशरथ + आत्मज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: दशरथस्य आत्मजः

Hearing the words of Rama, the righteous son of Dasaratha, sage Sutikshna was pleased to reply:

R
Rāma
S
Sutīkṣṇa
D
Daśaratha

FAQs

Righteous speech invites goodwill: the sage’s pleasure indicates social-spiritual harmony that arises when one speaks with dharma and sincerity.

The narration marks Sutīkṣṇa’s positive response after listening to Rāma’s request and intention.

Rāma’s dharmic disposition (dharmātmā) and the sage’s gracious receptivity.