Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

जापक–इक्ष्वाकु–सत्यविवादः

The Jāpaka, Ikṣvāku, and the Dispute on Truth and Merit

इस विषयमें ये श्लोक प्रसिद्ध हैं-- जिस गृहस्थके दरवाजेसे कोई अतिथि भिक्षा न पानेके कारण निराश होकर लौट जाता है, वह उस गृहस्थको अपना पाप दे उसका पुण्य लेकर चला जाता है ।। अपि चात्र यज्ञक्रियाभिददेवता: प्रीयन्ते । निवापेन पितरो विद्याभ्यासश्रवणधारणेन ऋषय: । अपत्योत्पादनेन प्रजापतिरिति,इसके सिवा गृहस्थाश्रममें रहकर यज्ञ करनेसे देवता, श्राद्ध-तर्पण करनेसे पितर, वेद- शास्त्रोंके श्रवण, अभ्यास और धारणसे ऋषि तथा संतानोत्पादनसे प्रजापति प्रसन्न होते हैं

bharadvāja uvāca | asmin viṣaye ime ślokāḥ prasiddhāḥ— yasya gṛhasthasya dvārāt kaścid atithiḥ bhikṣām alabhitvā nirāśaḥ pratinivartate, sa tasmai gṛhasthāya svaṃ pāpaṃ dattvā tasya puṇyaṃ gṛhītvā gacchati || api cātra yajñakriyābhiḥ devatāḥ prīyante | nivāpena pitaraḥ | vidyābhyāsa-śravaṇa-dhāraṇena ṛṣayaḥ | apatyotpādanena prajāpatiḥ iti |

Bharadvāja dit : «Sur ce point, ces vers sont bien connus : si un hôte quitte le seuil d’un maître de maison, déçu de n’avoir pas reçu l’aumône, cet hôte s’en va après avoir remis son propre péché au maître de maison et emporté le mérite du maître de maison. De plus, dans l’état de vie du maître de maison, les dieux sont satisfaits par les rites sacrificiels (yajña) ; les ancêtres par les offrandes et libations ; les voyants-sages (ṛṣi) par l’écoute, la pratique et la rétention du savoir sacré ; et Prajāpati par l’engendrement d’une descendance.»

अपिalso, moreover
अपि:
TypeIndeclinable
Rootअपि
and
:
TypeIndeclinable
Root
अत्रhere, in this context
अत्र:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootअत्र
यज्ञक्रियाभिःby sacrificial rites
यज्ञक्रियाभिः:
Karana
TypeNoun
Rootयज्ञक्रिया
FormFeminine, Instrumental, Plural
देवताःthe deities
देवताः:
Karta
TypeNoun
Rootदेवता
FormFeminine, Nominative, Plural
प्रीयन्तेare pleased
प्रीयन्ते:
TypeVerb
Rootप्री (धातु: प्रीञ्)
FormPresent, Atmanepada, Third, Plural
निवापेनby food-offering (to ancestors)
निवापेन:
Karana
TypeNoun
Rootनिवाप
FormMasculine, Instrumental, Singular
पितरःthe ancestors
पितरः:
Karta
TypeNoun
Rootपितृ
FormMasculine, Nominative, Plural
विद्याभ्यासश्रवणधारणेनby study, listening, and retention of learning
विद्याभ्यासश्रवणधारणेन:
Karana
TypeNoun
Rootविद्या-अभ्यास-श्रवण-धारण
FormNeuter, Instrumental, Singular
ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta
TypeNoun
Rootऋषि
FormMasculine, Nominative, Plural
अपत्योत्पादनेनby begetting offspring
अपत्योत्पादनेन:
Karana
TypeNoun
Rootअपत्य-उत्पादन
FormNeuter, Instrumental, Singular
प्रजापतिःPrajāpati (lord of creatures)
प्रजापतिः:
Karta
TypeNoun
Rootप्रजापति
FormMasculine, Nominative, Singular
इतिthus
इति:
TypeIndeclinable
Rootइति

भरद्वाज उवाच

B
Bharadvāja
A
atithi (guest)
G
gṛhastha (householder)
D
devatāḥ (gods)
P
pitaraḥ (ancestors)
ṛṣayaḥ (seers)
P
Prajāpati