अर्जुनस्योत्तरदिग्विजयः
Arjuna’s Northern Conquests and Tribute Collection
(हृष्टश्न धर्मराड् वाक््यं जनार्दनमभाषत । फिर धर्मराजने हर्षमें भरकर भगवान् श्रीकृष्णसे कहा। युधिछिर उवाच त्वां प्राप्प पुरुषव्याप्र भीमसेनेन पातित: । मागधोडसौ बलोन्मत्तो जरासंध: प्रतापवान् ।। युधिष्ठिर बोले--पुरुषसिंह जनार्दन! आपका सहारा पाकर ही भीमसेनने बलके अभिमानसे उन्मत्त रहनेवाले प्रतापी मगधराज जरासंधको मार गिराया है। राजसूयं क्रतुश्रेष्ठ प्राप्प्पामि विगतज्वर: । त्वद्बुद्धिबलमाश्रित्य यागाहोंडस्मि जनार्दन ।। अब मैं निश्चिन्त होकर यज्ञोंमें श्रेष्ठ राजसूयका शुभ अवसर प्राप्त करूँगा। प्रभो! आपके बुद्धि-बलका सहारा पाकर मैं यज्ञ करनेयोग्य हो गया। पीत॑ पृथिव्यां युद्धेन यशस्ते पुरुषोत्तम । जरासंधवधेनैव प्राप्तास्ते विपुला: श्रिय: ।। पुरुषोत्तम! इस युद्धसे भूमण्डलमें आपके यशका विस्तार हुआ। जरासंधके वधसे ही आपको प्रचुर सम्पत्ति प्राप्त हुई है। वैशम्पायन उवाच एवं सम्भाष्य कौन्तेय: प्रादाद् रथवरं प्रभो: । प्रतिगृह्म तु गोविन्दो जरासंधस्य त॑ं रथम् ।। प्रह्ृष्टस्तस्य मुमुदे फाल्गुनेन जनार्दन: । प्रीतिमानभवद् राजन् धर्मराजपुरस्कृत: ।।) वैशम्पायनजी कहते हैं--जनमेजय! ऐसा कहकर कुन्तीनन्दन युधिष्ठिरने भगवान्को श्रेष्ठ रथ प्रदान किया। जरासंधके उस रथको पाकर गोविन्द बड़े प्रसन्न हुए और अर्जुनके साथ उसमें बैठकर बड़े हर्षका अनुभव करने लगे। धर्मराज युधिष्ठिरके उस भेंटको अंगीकार करके उन्हें बड़ा संतोष हुआ। यथावय: समागम्य भ्रातृभि: सह पाण्डव: । सत्कृत्य पूजयित्वा च विससर्ज नराधिपान्,पाण्डुनन्दन युधिष्ठिर भाइयोंके साथ जाकर समस्त राजाओंसे उनकी अवस्थाके अनुसार क्रमशः मिले; फिर उन सबका यथायोग्य सत्कार एवं पूजन करके उन्होंने सभी नरपतियोंको विदा कर दिया
vaiśampāyana uvāca |
hṛṣṭaś ca dharmarāḍ vākyam janārdanam abhāṣata |
yudhiṣṭhira uvāca |
tvāṁ prāpya puruṣavyāghra bhīmasenena pātitaḥ |
māgadho 'sau balonmatto jarāsandhaḥ pratāpavān ||
rājasūyaṁ kratuśreṣṭhaṁ prāpsyāmi vigatajvaraḥ |
tvadbuddhibalam āśritya yāgārho 'smi janārdana ||
pītā pṛthivyāṁ yuddhena yaśas te puruṣottama |
jarāsandhavadhenai va prāptās te vipulāḥ śriyaḥ ||
vaiśampāyana uvāca |
evaṁ sambhāṣya kaunteyaḥ prādād rathavaraṁ prabhoḥ |
pratigṛhya tu govindo jarāsandhasya taṁ ratham |
prahṛṣṭas tasya mumude phālgunena janārdanaḥ |
prītimān abhavad rājan dharmarājapuraskṛtaḥ ||
yathāvayaḥ samāgamya bhrātṛbhiḥ saha pāṇḍavaḥ |
satkṛtya pūjayitvā ca visasarga narādhipān ||
Vaiśampāyana dit : Dans la joie, le roi Dharma (Yudhiṣṭhira) s’adressa à Janārdana (Kṛṣṇa). Yudhiṣṭhira déclara : « Ô Janārdana, tigre parmi les hommes ! Ayant obtenu ton appui, Bhīmasena a terrassé le puissant et orgueilleux roi de Magadha, Jarāsandha, illustre par sa vaillance. À présent, délivré de toute inquiétude, j’atteindrai l’heure bénie du Rājasūya, le plus excellent des sacrifices. M’appuyant sur la force de ton conseil et de ta puissance, ô Janārdana, je suis devenu digne d’accomplir le rite. Ô Puruṣottama, par ce combat ta renommée s’est répandue sur toute la terre ; et par la mort de Jarāsandha tu as acquis une prospérité abondante. » Vaiśampāyana poursuivit : Après ces paroles, le fils de Kuntī offrit au Seigneur un char d’une rare excellence. Govinda accepta le char de Jarāsandha et en fut grandement réjoui ; avec Phālguna (Arjuna) il s’y complut. Honorant le présent de Dharmarāja, Kṛṣṇa éprouva une profonde satisfaction. Puis le Pāṇḍava, avec ses frères, alla à la rencontre des rois assemblés selon leur rang et leur âge ; après les avoir accueillis et honorés comme il convient, il congédia les souverains.
वैशम्पायन उवाच