Pāṇḍya-vadha-anantaram Arjunasya Pravṛttiḥ
Arjuna’s Response and the Renewed Battle
तब दशार्हवंशके स्वामी श्रीकृष्णने अर्जुनसे कहा--'पार्थ! तुम क्यों प्रमाद कर रहे हो? इस योद्धाको मार डालो। इसकी उपेक्षा की जायगी तो यह और भी नये-नये अपराध करेगा और जिसकी चिकित्सा न की गयी हो, उस रोगके समान अधिक कष्टदायक हो जायगा” ।। तथेति चोकक््त्वाच्युतमप्रमादी द्रौणिं प्रयत्नादिषुभिस्ततक्ष । भुजौ वरौ चन्दनसारदिग्धौ वक्ष: शिरोडथाप्रतिमौ तथोरू,“बहुत अच्छा, ऐसा ही करूँगा” श्रीकृष्णसे ऐसा कहकर सतत सावधान रहनेवाले अर्जुन अपने बाणोंद्वारा प्रयत्नपूर्वक अश्वत्थामाको--उसके चन्दनसारचर्चित श्रेष्ठ भुजाओं, वक्षःस्थल, सिर और अनुपम जाँघोंको क्षत-विक्षत करने लगे
tataḥ dāśārhavaṃśake svāmī śrīkṛṣṇena arjunam uvāca— “pārtha! tvaṃ kuto ’tra pramādaṃ karoṣi? enaṃ yoddhāraṃ jahi. asya upekṣā kriyamāṇā sa nava-nava aparādhān kariṣyati, acikitsitasya rogasyeva ca bhūyo duḥkha-dāyako bhaviṣyati.”
“tatheti” coktvācyutam apramādī drauṇiṃ prayatnād iṣubhis tatakṣa; bhujau varau candana-sāra-digdhau vakṣaḥ śiro ’tha apratimau tathorūn.
Alors le seigneur de la lignée des Dāśārha, Śrī Kṛṣṇa, dit à Arjuna : «Pārtha, pourquoi cette négligence ? Tue ce guerrier. Si on le laisse, il commettra sans cesse de nouvelles offenses et—tel un mal sans remède—deviendra plus douloureux et plus dangereux.» Arjuna, toujours vigilant, répondit à Acyuta : «Qu’il en soit ainsi», puis, avec effort, accabla le fils de Droṇa de volées de flèches, déchirant ses puissants bras oints de santal, sa poitrine, sa tête et ses cuisses sans pareilles.
संजय उवाच