Chapter 12: Arjuna’s suppression of the Saṃśaptakas and duel with Aśvatthāmā
Drauṇi
तस्यायसं वर्म वरं वररत्नविभूषितम् । ताराव्याप्तस्थ नभस: शारदस्य समत्विषम्,उसका लोहेका बना हुआ उत्तम कवच श्रेष्ठ रत्नोंसे विभूषित होकर ताराओंसे भरे हुए शरत्कालीन आकाशके समान प्रकाशित हो रहा था त॑ दृष्टवा निहतं शूरं भ्राता तस्य महारथ: । सज्यमन्यद् धनु: कृत्वा शैनेयं पर्यवारयत् शूरवीर अनुविन्दको मारा गया देख उसके महारथी भाई विन्दने अपने धनुषपर प्रत्यंचा चढ़ाकर सात्यकिको चारों ओरसे रोका
sañjaya uvāca |
tasyāyasaṃ varma varaṃ vararatnavibhūṣitam |
tārāvyāptastha-nabhasaḥ śāradasya samatviṣam |
taṃ dṛṣṭvā nihataṃ śūraṃ bhrātā tasya mahārathaḥ |
sajyam anyad dhanuḥ kṛtvā śaineyaṃ paryavārayat ||
Sañjaya dit : Sa superbe cuirasse de fer, ornée des plus précieux joyaux, rayonnait d’un éclat pareil au ciel d’automne constellé d’étoiles. Voyant ce héros abattu, son frère—lui-même grand guerrier de char—bandit un autre arc et se resserra autour de Shaineya (Sātyaki), cherchant à le contenir de toutes parts.
संजय उवाच