Saṃvaraṇa–Tapatī Vivāhaḥ (The Marriage of Saṃvaraṇa and Tapatī) — Mahābhārata, Ādi Parva 163
अमर्षेण तु सम्पूर्ण: कुन्तीपुत्रं वृकोदरम् जघान पृष्ठे पाणिभ्यामुभाभ्यां पृष्ठत: स्थित:,तो भी शत्रुवीरोंका संहार करनेवाले पाण्डुनन्दन भीमसेन उस राक्षसकी ओर देखते हुए उसका तिरस्कार करके उस अन्नको खाते ही रहे। तब उसने अत्यन्त अमर्षमें भरकर कुन्तीनन्दन भीमसेनके पीछे खड़े हो अपने दोनों हाथोंसे उनकी पीठपर प्रहार किया
amarṣeṇa tu sampūrṇaḥ kuntīputraṃ vṛkodaram jaghāna pṛṣṭhe pāṇibhyām ubhābhyāṃ pṛṣṭhataḥ sthitaḥ | tato hi śatruvīrāṇāṃ saṃhārakaro pāṇḍunandano bhīmasenaḥ tasya rākṣasasya ālokya tiraskṛtya tad annaṃ bhakṣayann eva tiṣṭhati | atha sa atyantam amarṣeṇa bharitaḥ kuntīnandanasya bhīmasenasya pṛṣṭhataḥ sthitvā ubhābhyāṃ hastābhyāṃ tasya pṛṣṭhe prāharat ||
Vaiśampāyana dit : Empli de rage, le rākṣasa se tint derrière et frappa de ses deux mains le dos de Vṛkodara (Bhīma), fils de Kuntī. Pourtant Bhīmasena—destructeur des champions ennemis et fils de Pāṇḍu—regarda le rākṣasa avec mépris et continua de manger cette nourriture. Alors le démon, plus furieux encore, se plaça de nouveau derrière Bhīma et lui asséna encore des coups sur le dos avec ses deux mains.
वैशम्पायन उवाच