Viśukra–Viṣaṅga-vadha (The Slaying of Viśukra and Viṣaṅga) — Lalitopākhyāna
पुनः पुनः प्रविलपन्कुटिलाक्षेण भूरिशः / आश्वास्यामानः शोकेन युक्तः कोपमवाप सः
punaḥ punaḥ pravilapankuṭilākṣeṇa bhūriśaḥ / āśvāsyāmānaḥ śokena yuktaḥ kopamavāpa saḥ
Il se lamentait sans cesse, le regard oblique et farouche ; bien qu’on cherchât à le consoler, lié à sa peine, il en vint à la colère.