Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

तारोपदेशः — Tara’s Counsel to Lakshmana

Restraint, Time, and Mobilization

सत्त्वयुक्ता हि पुरुषास्त्वद्विधाः पुरुषर्षभ।अविमृश्य न रोषस्य सहसा यान्ति वश्यताम्।।।।

sattvayuktā hi puruṣās tvadvidhāḥ puruṣarṣabha |

avimṛśya na roṣasya sahasā yānti vaśyatām ||

Toro entre los hombres, los varones firmes en virtud como tú no caen de pronto bajo el dominio de la ira sin antes reflexionar debidamente.

सत्त्व-युक्ताःendowed with virtue/steadiness
सत्त्व-युक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्त्व (प्रातिपदिक) + युक्त (युज् धातु; क्त)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः (सत्त्वेन युक्ताः)
हिindeed
हि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (indeed/for)
पुरुषाःmen
पुरुषाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
त्वद्-विधाःlike you
त्वद्-विधाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + विध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः (त्वत्सदृशाः)
पुरुष-ऋषभO bull among men
पुरुष-ऋषभ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक) + ऋषभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; संबोधन-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (पुरुषाणाम् ऋषभः)
अविमृश्यwithout reflecting
अविमृश्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-मृश् (धातु)
Formनञ्-पूर्वक + क्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तः (gerund): न विमृश्य = without reflecting
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
रोषस्यof anger
रोषस्य:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootरोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
सहसाrashly
सहसा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (rashly)
यान्तिgo/come
यान्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार; परस्मैपद; प्रथम-पुरुष, बहुवचन
वश्यताम्into subjection
वश्यताम्:
Gati/Karma (गति/कर्म)
TypeNoun
Rootवश्यता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक (state of being under control)

'O bull among men! men with right vision like you do not become angry instantly without right thinking.

T
Tārā
L
Lakṣmaṇa

FAQs

True strength is mastery over anger; reflection before reaction is a hallmark of dharmic character.

Tārā appeals to Lakṣmaṇa’s known nobility, reminding him that the righteous do not act from sudden rage.

Dama (self-restraint), especially emotional discipline in conflict.