Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

सा पानयोगाद्विनिवृत्तलज्जादृष्टिप्रसादाच्च नरेन्द्रसूनोः।उवाच तारा प्रणयप्रगल्भंवाक्यं महार्थं परिसान्त्वपूर्वम्।।।।

sā pāna-yogād vinivṛtta-lajjā dṛṣṭi-prasādāc ca narendra-sūnoḥ | uvāca tārā praṇaya-pragalbhaṃ vākyaṃ mahārthaṃ pari-sāntva-pūrvam ||

Libre ya de pudor por la embriaguez, y alentada por la mirada apaciguada del hijo del rey, Tārā habló—afectuosa y segura—palabras de gran sentido, comenzando con conciliación.

साshe (that)
सा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक)
FormSarvanāma (सर्वनाम), Strīliṅga (स्त्रीलिङ्ग), Prathamā vibhakti (1st case/प्रथमा), Ekavacana (singular/एकवचन)
पानयोगात्from the state of drinking
पानयोगात्:
Hetu/Apādāna (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootपान (प्रातिपदिक) + योग (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Pañcamī vibhakti (5th case/पञ्चमी), Ekavacana; Tatpuruṣa: pānasya yogaḥ (drinking-connection/state)
विनिवृत्तलज्जाhaving cast off bashfulness
विनिवृत्तलज्जा:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविनिवृत्त (कृदन्त; वि-नि-√वृत्) + लज्जा (प्रातिपदिक)
FormStrīliṅga, Prathamā, Ekavacana; Karmadhāraya: vinivṛttā lज्जा yasyāḥ sā (bashfulness withdrawn)
दृष्टिप्रसादात्from the gracious look
दृष्टिप्रसादात्:
Hetu/Apādāna (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootदृष्टि (प्रातिपदिक) + प्रसाद (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Pañcamī, Ekavacana; Tatpuruṣa: dṛṣṭeḥ prasādaḥ (favour/clarity of look)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
FormSamuccaya-nipāta (समुच्चय-निपात, conjunction)
नरेन्द्रसूनोःof the prince
नरेन्द्रसूनोः:
Sambandha/Ṣaṣṭhī (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootनरेन्द्र (प्रातिपदिक) + सूनु (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Ṣaṣṭhī vibhakti (6th case/षष्ठी), Ekavacana; Tatpuruṣa: narāṇām indrasya sūnuḥ (son of the king)
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
FormLaṅ-lakāra (लङ्, past), Prathama-puruṣa (3rd person/प्रथमपुरुष), Ekavacana; parasmaipada
ताराTārā
तारा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतारा (प्रातिपदिक)
FormStrīliṅga, Prathamā, Ekavacana
प्रणयप्रगल्भम्bold with affection
प्रणयप्रगल्भम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रणय (प्रातिपदिक) + प्रगल्भ (प्रातिपदिक)
FormNapुंसकलिङ्ग, Dvitīyā vibhakti (2nd case/द्वितीया), Ekavacana; Tatpuruṣa: praṇaye pragalbham (bold/eloquent in affection)
वाक्यम्speech/words
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
FormNapुंसकलिङ्ग, Dvitīyā, Ekavacana
महार्थम्of great meaning
महार्थम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
FormNapुंसकलिङ्ग, Dvitīyā, Ekavacana; Karmadhāraya: mahān arthaḥ yasya (of great import)
परिसान्त्वपूर्वम्preceded by gentle conciliation
परिसान्त्वपूर्वम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरि (उपसर्ग) + सान्त्व (प्रातिपदिक) + पूर्व (प्रातिपदिक)
FormNapुंसकलिङ्ग, Dvitīyā, Ekavacana; Tatpuruṣa: parisāntvena pūrvam (preceded by soothing/conciliation)

Setting aside her shyness for being in a drunken state, and observing Lakshmana's favourable disposition, she spoke meaningful words in a pleasing manner with friendly eloquence:

T
Tārā
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma in communication: meaningful counsel should begin with calming speech, aiming to reduce anger and restore right order.

Tārā prepares to mediate with Lakṣmaṇa, reading his disposition and choosing conciliatory, substantial speech.

Tārā’s practical wisdom and tact in difficult interpersonal conflict.