Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

सीताया रावणनिन्दा — अशोकवनिकाप्रवेशः

Sita’s Rebuke of Ravana; Removal to the Ashoka Grove

स ताः प्रोवाच राजा तु रावणो घोरदर्शनः।प्रचाल्य चरणोत्कर्षैर्दारयन्निव मेदिनीम्।।।।

sa tāḥ provāca rājā tu rāvaṇo ghoradarśanaḥ |

pracālya caraṇotkarṣair dārayann iva medinīm ||

El rey Ravana, de apariencia aterradora, les habló mientras golpeaba el suelo, como si fuera a desgarrar la tierra con sus pisadas.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ताःthem
ताः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
प्रोवाचsaid, addressed
प्रोवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpra+vac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
राजाking
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सः इति समनाधिकरण
तुindeed, but
तु:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
रावणःRāvaṇa
रावणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāvaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; राजा इति समनाधिकरण
घोरदर्शनःterrible-looking
घोरदर्शनः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootghora+darśana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (घोरं दर्शनं यस्य)
प्रचाल्यhaving shaken
प्रचाल्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootpra+cal (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
चरणोत्कर्षैःwith stampings of his feet
चरणोत्कर्षैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootcaraṇa+utkarṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुषः (चरणस्य उत्कर्षः) = stampings/liftings of the feet
दारयन्tearing, rending
दारयन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootdṛ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सः इति कर्तृविशेषण
इवas if
इव:
Upamā-dyotaka (उपमाद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formअव्यय (simile particle)
मेदिनीम्the earth, ground
मेदिनीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmedinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन

Stamping his feet and shaking the ground as if tearing the earth, Ravana said to those fierce-looking demonesses:

R
Rāvaṇa
R
rākṣasīs (implied recipients)
M
medinī (earth)

FAQs

The verse warns that arrogance and wrath deform leadership: power expressed as intimidation is a sign of adharma, not kingship aligned with dharma.

Rāvaṇa, in fury, physically displays menace—stamping and shaking the earth—before directing his attendants.

The implied ideal is the dharmic ruler’s restraint; Rāvaṇa’s uncontrolled rage serves as the negative exemplar.