Previous Verse
Next Verse

Shloka 57

Kārtika-Māhātmya

The Greatness of Kārtika

तन्मुक्तो जायते पापी विष्ठाशी ग्राम्यसूकरः । मात्स्यं मांसं न भुञ्जीत न कौर्मं नापि हारिणम् ॥ ५७ ॥

tanmukto jāyate pāpī viṣṭhāśī grāmyasūkaraḥ | mātsyaṃ māṃsaṃ na bhuñjīta na kaurmaṃ nāpi hāriṇam || 57 ||

Caído de esa disciplina, el pecador nace como un cerdo de aldea que come inmundicias. Por ello, no debe comerse carne de pez, ni carne de tortuga, ni tampoco carne de ciervo.

तत्-मुक्तःfreed from that (hell)
तत्-मुक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + मुक्त (मुच् धातु, क्त-प्रत्यय; कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/कर्ता), एकवचन; ‘तस्मात् (नरकात्) मुक्तः’ इति तत्पुरुष-समास; मुक्त = क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त
जायतेis born
जायते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद
पापीa sinner
पापी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/कर्ता), एकवचन
विष्ठा-आशीone who eats excrement
विष्ठा-आशी:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविष्ठा (प्रातिपदिक) + आशिन् (अश् धातु, णिनि/इन्-प्रत्यय; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘विष्ठां अश्नाति’ इति उपपद-तत्पुरुष; आशी = ‘आशिन्’ (eater)
ग्राम्य-सूकरःa domestic pig
ग्राम्य-सूकरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootग्राम्य (प्रातिपदिक) + सूकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः—‘ग्राम्यः सूकरः’
मात्स्यम्fish (flesh)
मात्स्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमात्स्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/कर्म), एकवचन; ‘मांस’ इत्यर्थे (fish-flesh)
मांसम्meat
मांसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/कर्म), एकवचन
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation particle)
भुञ्जीतshould eat
भुञ्जीत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
कौर्मम्turtle (flesh)
कौर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकौर्म (कूर्म-सम्बन्धी; प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/कर्म), एकवचन; ‘कूर्ममांस’ इत्यर्थे
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
अपिeven; also
अपि:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle) ‘even/also’
हारिणम्deer (flesh)
हारिणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहारिण (हरिण-सम्बन्धी; प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/कर्म), एकवचन; ‘हरिणमांस’ इत्यर्थे

Narada

Vrata: Kartika-vrata (implied discipline)

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: bibhatsa

FAQs

It links purity of conduct—especially keeping one’s vow and food-discipline—to karmic outcomes, warning that violation leads to degrading rebirth and loss of spiritual merit.

Bhakti is supported by sāttvika living; restraint in diet and fidelity to vows protect the devotee’s inner purity, which sustains steady remembrance and worship.

Ritual discipline (kalpa-style vrata observance) is implied: specific food prohibitions function as niyamas that preserve the efficacy of religious observances.