मृगस्वप्नदर्शनम्
The Deer’s Dream-Appeal and the Move to Kāmyaka
नरसिंहो! कौरवोंके ये सुनहरी ध्वजावाले निर्मल रथ सामने खड़े हैं। इनमें सब प्रकारके अस्त्र-शस्त्र मौजूद हैं। इनके चलनेपर भारी आवाज होती है। ये रथ सदा सुसज्जित रहते हैं। शस्त्रविद्यामें निपुण इन्द्रसेन आदि सारथि इनपर बैठे हुए हैं। तुमलोग इन रथोंपर आरूढ़ हो गन्धर्वोंसे युद्ध करनेके लिये तैयार हो जाओ और सावधान होकर दुर्योधनको छुड़ानेका प्रयत्न करो ।। य एव ककश्रिद् राजन्य: शरणार्थमिहागतम् । परं शक््त्याभिरक्षेत कि पुनस्त्वं वृकोदर,भीमसेन! जो कोई साधारण क्षत्रिय भी क्यों न हो, शरण लेनेके लिये आये हुए मनुष्यकी यथाशक्ति रक्षा करता है। फिर तुम-जैसे वीर पुरुष शरणागतकी रक्षा करें, इसके लिये तो कहना ही क्या है?
nara-siṃha! kauravāṇāṃ ye suvarṇa-dhvajāḥ śuci-rathāḥ purataḥ sthitāḥ | eteṣu sarva-prakārāṇy astrāṇi śastrāṇi ca vidyante | eṣāṃ gatau mahān śabdo bhavati | ete rathāḥ sadā susajjitāḥ | śastra-vidyā-nipuṇā indrāsena-prabhṛtayaḥ sārathaya eteṣv āsīnāḥ | yūyaṃ rathān āruhya gandharvaiḥ saha yuddhāya sajjā bhavata, apramattāś ca duryodhana-mokṣaṇe yatadhvam || ya eva kaścid rājanyaḥ śaraṇārtham ihāgataḥ, paraṃ śaktyābhirakṣet; kiṃ punas tvaṃ vṛkodara bhīmasena ||
Dijo Yudhiṣṭhira: «¡Oh león entre los hombres! Ante nosotros están los carros inmaculados de los Kauravas, con estandartes de oro. Están provistos de toda clase de armas; cuando avanzan, retumban con un bramido grave. Siempre se mantienen listos, y los conducen aurigas expertos como Indrasena, maestros en la ciencia de las armas. Montad en esos carros, preparaos para combatir a los Gandharvas y, con vigilancia, esforzaos por liberar a Duryodhana. Pues aun un kṣatriya común, si alguien llega buscando amparo, lo protege según su fuerza. ¡Cuánto más tú, Vṛkodara Bhīmasena, debes proteger a quien se ha acogido a tu refugio!»
युधिषछ्िर उवाच
The verse foregrounds kṣatriya-dharma as the obligation to protect a person who seeks refuge (śaraṇāgata), to the fullest extent of one’s ability. Yudhiṣṭhira frames the rescue of Duryodhana not as partisan preference but as an ethical duty of protection and honor.
Yudhiṣṭhira urges the warriors—especially Bhīma—to mount the Kauravas’ ready chariots and fight the Gandharvas in order to free Duryodhana, emphasizing vigilance and the moral imperative to protect someone who has come seeking help.