Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

ययातिपतनम् — Yayāti’s Fall and the Offer of Dharma

Nārada’s Account

वनेषु मृगवासेषु व्याप्रविप्रोषितेषु च । दावाग्निविप्रयुक्तेषु शून्येषु गहनेषु च,इस क्रमसे माधवी वैदूर्यमणिके अंकुरोंके समान सुशोभित, कोमल, चिकनी, तिक्त, मधुर एवं हरी-हरी घास चरती, पवित्र नदियोंके शुद्ध, शीतल, निर्मल एवं सुस्वादु जल पीती और मृगोंके आवासभूत, व्याप्ररहित एवं दावानलशून्य निर्जन वनोंमें मृगोंके साथ वनचारिणी मृगीकी भाँति विचरण करती थी। उसने ब्रह्मचर्यपालनपूर्वक महान्‌ धर्मका आचरण किया

vaneṣu mṛgavāseṣu vyāpraviproṣiteṣu ca | dāvāgniviprayukteṣu śūnyeṣu gahaneṣu ca ||

Dijo Nārada: En bosques que eran guaridas de ciervos—libres de la perturbación humana y lejos del bullicio de la actividad—apartados del alcance de los incendios, vacíos de asentamientos y hondos y retirados, Mādhavī vivía como una cierva entre los ciervos. Paciendo brotes tiernos y lisos de hierba verde y bebiendo el agua pura, fresca, clara y dulce de los ríos sagrados, vagaba por aquellas selvas solitarias. Así, manteniendo el brahmacarya (casta continencia), practicaba un dharma elevado.

वनेषुin forests
वनेषु:
Adhikarana
TypeNoun
Rootवन
FormNeuter, Locative, Plural
मृगवासेषुin the dwellings/haunts of deer
मृगवासेषु:
Adhikarana
TypeNoun
Rootमृग-वास
FormMasculine, Locative, Plural
व्याप्र-विप्रोषितेषुwhere tigers are absent (having gone away)
व्याप्र-विप्रोषितेषु:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootव्याप्र-विप्रोषित
FormNeuter, Locative, Plural
and
:
TypeIndeclinable
Root
दावाग्नि-विप्रयुक्तेषुfree from forest-fire
दावाग्नि-विप्रयुक्तेषु:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootदावाग्नि-विप्रयुक्त
FormNeuter, Locative, Plural
शून्येषुin deserted (places)
शून्येषु:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootशून्य
FormNeuter, Locative, Plural
गहनेषुin dense/thick (woods)
गहनेषु:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootगहन
FormNeuter, Locative, Plural
and
:
TypeIndeclinable
Root

नारद उवाच

N
Nārada
F
forest (vana)
D
deer (mṛga)
W
wildfire/forest-fire (dāvāgni)