जापक–इक्ष्वाकु–सत्यविवादः
The Jāpaka, Ikṣvāku, and the Dispute on Truth and Merit
वानप्रस्थानां च द्रव्योपस्कार इति प्रायशः खल्वेते साधव: साधुपथ्यौदना: स्वाध्यायप्रसड्धिन-स्तीर्थाभिगमनदेशदर्शनार्थ. पृथिवीं पर्यटन्ति । तेषां प्रत्युत्थानाभिगमनाभिवादनानसूयवाक्प्रदानसुखश- क्त्यासनसुखशयनाभ्यवहारसत्क्रिया चेति,वानप्रस्थोंके लिये धनका संग्रह करना निषिद्ध है। ये श्रेष्ठ लोग प्राय: शुद्ध एवं हितकर अन्नमात्रके इच्छुक होकर स्वाध्याय, तीर्थयात्रा एवं देश-दर्शनके निमित्त सारी पृथ्वीपर घूमते-फिरते हैं। ये घरपर पधारें तो उठकर, आगे बढ़कर इनका स्वागत करे। इनके चरणोंमें मस्तक झुकावे, दोषदृष्टि न रखकर उनसे उत्तम वचन बोले। यथाशक्ति सुखद आसन दे, सुखद शय्यापर उन्हें सुलावे और उत्तम भोजन करावे। इस प्रकार उनका पूर्ण सत्कार करे। यही उन श्रेष्ठ पुरुषके प्रति गृहस्थका कर्तव्य है
Bharadvāja uvāca: vānaprasthānāṃ ca dravyopaskāra iti prāyaśaḥ khalv ete sādhavaḥ sādhupathyau-danāḥ svādhyāya-prasaktinas tīrthābhigamana-deśa-darśanārthaṃ pṛthivīṃ paryaṭanti. teṣāṃ pratyutthānābhigamanābhivādanān asūyā-vāk-pradāna-sukha-śakty-āsana-sukha-śayana-abhyavahāra-satkriyā ceti.
Bharadvāja dijo: «En cuanto a quienes han entrado en la etapa del morador del bosque (vānaprastha), la acumulación de riquezas y posesiones, por lo común, no es su senda. Estos hombres virtuosos, deseando sólo alimento puro y saludable, vagan por toda la tierra por causa del estudio védico (svādhyāya), la peregrinación a los lugares sagrados y la contemplación de diversas regiones. Cuando tales moradores del bosque llegan a la casa de alguien, uno debe levantarse para recibirlos, avanzar a su encuentro y ofrecerles respetuosas salutaciones. Debe hablárseles sin buscar faltas, con palabras nobles; y, según la propia capacidad, brindarles un asiento cómodo, un lecho cómodo y alimento apropiado, rindiéndoles así plena hospitalidad. Éste es el deber del cabeza de familia (gṛhastha) hacia personas tan excelentes».
भरद्वाज उवाच