Viśvāmitra-janma: Ṛcīka–Satyavatī–Gādhi and the Charu Exchange (विश्वामित्र-जन्म: ऋचीक–सत्यवती–गाधि वृत्तान्तः)
प्रतिलभ्य च सा संज्ञां शिरसा प्रणिपत्य च | उवाच भार्या भर्तरें गाधेयी भार्गवर्षभम्,थोड़ी देरमें जब उसे चेत हुआ, तब वह गाधिकुमारी अपने स्वामी भृूगुभूषण ऋचीकके चरणोंमें सिर रखकर प्रणामपूर्वक बोली--'ब्रह्मवेत्ताओंमें श्रेष्ठ ब्रह्मर्ष! मैं आपकी पत्नी हूँ, अतः आपसे कृपा-प्रसादकी भीख चाहती हूँ। आप ऐसी कृपा करें जिससे मेरे गर्भसे क्षत्रिय पुत्र उत्पन्न न हो
pratilabhya ca sā saṃjñāṃ śirasā praṇipatya ca | uvāca bhāryā bhartāraṃ gādheyī bhārgavarṣabham | brahmavettāśreṣṭha brahmarṣe ahaṃ tava bhāryā, ataḥ prasādaṃ yāce | anugṛhāṇa māṃ tathā yathā mama garbhāt kṣatriyaḥ putro na jāyeta ||
Al recobrar el sentido, inclinó la cabeza y se postró a los pies de su esposo. Entonces Gādheyī, hija de Gādhi, se dirigió a su señor Ṛcīka —toro entre los Bhṛgus— diciendo: «Oh el mejor de los conocedores de Brahman, oh brahmarṣi, soy tu esposa; por ello imploro tu gracia. Ten compasión de mí de modo que de mi vientre no nazca un hijo de la casta kshatriya.»
भीष्म उवाच