सो ऽस्याः पृथिव्याः कृत्स्नायाः स्रष्टा त्रिभुवनेश्वरः संहर्ता चैव भूतानां स्थावरस्य चरस्य च //
Este verso (n.º 15) concluye con reverencia, afirmando que el saber antiguo debe preservarse y practicarse conforme al Dharma.