Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 17, Shloka 18

रामस्य राजमार्गगमनम्

Rama’s Progress along the Royal Highway

स राजकुलमासाद्य मेघसङ्घोपमै श्शुभैः।।2.17.17।।प्रासादशृङ्गैर्विविधैःकैलास शिखरोपमैः। आवारयद्भिर्गगनं विमानैरिव पाण्डुरैः।।2.17.18।।वर्धमानगृहैश्चापि रत्नजालपरिष्कृतैः। तत्पृथिव्यां गृहवरं महेन्द्रसदनोपमम्।।2.17.19।।राजपुत्रः पितुर्वेश्म प्रविवेश श्रिया ज्वलन्।

sa rājakulam āsādya megha-saṅghopamaiḥ śubhaiḥ || (2.17.17) prāsāda-śṛṅgair vividhaiḥ kailāsa-śikharopamaiḥ | āvārayadbhir gaganaṃ vimānair iva pāṇḍuraiḥ || (2.17.18) vardhamāna-gṛhaiś cāpi ratna-jāla-pariṣkṛtaiḥ | tat pṛthivyāṃ gṛha-varaṃ mahendra-sadanopamam || (2.17.19) rāja-putraḥ pitur veśma praviveśa śriyā jvalan ||

Rāma reached the royal residence: its many pale-white palace-towers, like masses of clouds and the peaks of Kailāsa, seemed like bright vimānas veiling the sky; its halls, ever expanding, were adorned with nets of gems. That finest mansion on earth was like Mahendra’s abode, and the prince entered his father’s palace, blazing with splendor.

saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (तद्-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (Nom. sg.)
kakṣyāḥcourtyards/enclosures
kakṣyāḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkakṣyā (कक्ष्या-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन (Acc. pl.)
dhanvibhiḥby bowmen
dhanvibhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootdhanvin (धन्विन्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन (Instr. pl.)
guptāḥguarded
guptāḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootgup (गुप्-धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन (Acc. pl.), kakṣyāḥ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
tisraḥthree
tisraḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottri (त्रि-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक-विशेषण, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन (Acc. pl.)
atikramyahaving crossed
atikramya:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootati-kram (अति+क्रम्-धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभावे कृदन्त (gerund) = 'having crossed'
vājibhiḥon horses / with horses
vājibhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootvājin (वाजिन्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन (Instr. pl.)
padātiḥ(as) a foot-soldier; on foot
padātiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpadāti (पदाति-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (Nom. sg.), कर्तृ-विशेषण (as 'on foot')
apareremaining; other
apare:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootapara (अपर-प्रातिपदिक)
Formविशेषण, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया द्विवचन (Acc. du.), kakṣye इति विशेष्यस्य विशेषणम्
kakṣyetwo courtyards
kakṣye:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkakṣyā (कक्ष्या-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया द्विवचन (Acc. du.)
dvetwo
dve:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdvi (द्वि-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक-विशेषण, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया द्विवचन (Acc. du.)
jagāmawent
jagāma:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (गम्-धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
narottamaḥbest of men
narottamaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootnara (नर) + uttama (उत्तम)
Formसमासः कर्मधारयः (उत्तमः नरः), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (Nom. sg.)

That prince (Rama) arrived at the excellent palace of the king, which looked like the abode of Indra on earth, blazing with splendour. The various towers of the palace touching the sky resembled clusters of white clouds, like auspicious peaks of Kailasa, and like white aerial chariots decorated with gems.

R
Rama
I
Indra (Mahendra)
K
Kailāsa
R
royal palace (rājakula)

FAQs

As a composite citation, it primarily supplies narrative setting; dharma is implicit in portraying the palace as the ordered seat of kingship where righteous decisions are to be enacted.

A repeated/combined presentation of the palace-description passage while Rama enters the royal residence.

Not a direct ethical maxim; it supports the portrayal of Rama’s rightful place within the royal dharmic order.