तौ कर्णिनाराचशिलीमुखैश्न नालीकदण्डासनवत्सदन्तै: । वराहकर्णै: सविपाठशच्ञैः क्षुयप्रवर्षश्न विनेदतु: खम्,वे दोनों कर्णी, नाराच, शिलीमुख, नालीक, दण्ड, असन, वत्सदन्त, वाराहकर्ण, विपाठ, सींग तथा क्षुरप्रोंकी वर्षा करते हुए अपनी गर्जनासे आकाशको गुँजाने लगे
tau karṇinārācaśilīmukhaiś ca nālīkadaṇḍāsanavatsadantaiḥ | varāhakarṇaiḥ savipāṭaśṛṅgaiḥ kṣurapravarṣaiś ca vinedatuḥ kham ||
Sañjaya said: The two warriors filled the sky with a storm of arrows—karṇin, nārāca, śilīmukha, nālīka, daṇḍa, āsana, vatsadanta, varāhakarṇa, vipāṭa, śṛṅga, and kṣura—so that, with their thunderous roar of bow and battle, the very heavens seemed to resound.
संजय उवाच