HomeVamana PuranaAdh. 18Shloka 64
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Akhanda Ekadashi Vrata, Shloka 64

Akhaṇḍa-Ekādaśī Vrata and the Vaiṣṇava Protective Hymn; Prelude to the Kātyāyanī–Mahiṣāsura Narrative

तेनापि दैत्यस्तीक्ष्णाभ्यां शृङ्गाभ्यां हृदि ताडितः निर्भिन्नहृदयो भूमौ निपपात ममार च / 18.63 मृते भर्तरि सा श्यामा यक्षाणां शरणं गता रक्षिता गुह्यकैः साध्वी निवार्य महिषं ततः

tenāpi daityastīkṣṇābhyāṃ śṛṅgābhyāṃ hṛdi tāḍitaḥ nirbhinnahṛdayo bhūmau nipapāta mamāra ca / 18.63 mṛte bhartari sā śyāmā yakṣāṇāṃ śaraṇaṃ gatā rakṣitā guhyakaiḥ sādhvī nivārya mahiṣaṃ tataḥ

Er stieß den Daitya mit seinen zwei scharfen Hörnern in die Brust. Mit durchbohrtem Herzen fiel der Daitya zu Boden und starb. Als ihr Ehemann gestorben war, suchte jene dunkelhäutige Frau Zuflucht bei den Yakṣas; die Sādhvī wurde von den Guhyakas beschützt, die daraufhin den Büffel zurückhielten.

तेनby him/with that
तेन:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), एकवचन
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (particle), ‘also/even’
दैत्यःthe Daitya
दैत्यः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/nominative), एकवचन
तीक्ष्णाभ्याम्sharp
तीक्ष्णाभ्याम्:
विशेषण (to Karaṇa)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), द्विवचन; विशेषण शृङ्गाभ्याम् प्रति
शृङ्गाभ्याम्with (two) horns
शृङ्गाभ्याम्:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootशृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), द्विवचन
हृदिin the heart
हृदि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
ताडितःstruck
ताडितः:
कर्ता-विशेषण (patient as subject)
TypeVerb
Rootताड् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/nominative), एकवचन; दैत्यः इति कर्तरि विशेषण; कर्मणि प्रयोगभाव
निर्भिन्नहृदयःwith a pierced/split heart
निर्भिन्नहृदयः:
विशेषण (to Karta)
TypeAdjective
Rootनिर् + भिन्न + हृदय (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: निर्भिन्नं हृदयम् यस्य (whose heart is split); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण दैत्यः प्रति
भूमौon the ground
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
निपपातfell down
निपपात:
क्रिया (मुख्य क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
ममारdied
ममार:
क्रिया (मुख्य क्रिया)
TypeVerb
Rootमृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
and
:
सम्बन्ध (conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक (conjunction)
मृतेwhen (he was) dead
मृते:
अधिकरण (सप्तमी-सम्बन्ध; locative absolute)
TypeVerb
Rootमृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) ‘dead’; सप्तमी (7th/locative), एकवचन; लोकेटिव्-अब्सोल्यूट (सप्तमी-सम्बन्ध)
भर्तरि(her) husband
भर्तरि:
अधिकरण (locative absolute)
TypeNoun
Rootभर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन; मृते इति सह सप्तमी-सम्बन्ध
साshe
सा:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
श्यामाŚyāmā
श्यामा:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्यामा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सा इति समानाधिकरण
यक्षाणाम्of the Yakṣas
यक्षाणाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/genitive), बहुवचन
शरणम्refuge
शरणम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/accusative), एकवचन
गताhaving gone
गता:
कर्ता-विशेषण (agentive/result)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past active/resultative participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सा इति कर्तरि विशेषण
रक्षिताprotected
रक्षिता:
कर्ता-विशेषण (patient as subject)
TypeVerb
Rootरक्ष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) ‘protected’; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सा इति कर्तरि विशेषण (patient)
गुह्यकैःby the Guhyakas
गुह्यकैः:
करण/कर्ता (Instrument/Agent in passive)
TypeNoun
Rootगुह्यक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), बहुवचन
साध्वीchaste/virtuous woman
साध्वी:
विशेषण (to Karta)
TypeAdjective
Rootसाध्वी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण सा प्रति
निवार्यhaving restrained
निवार्य:
पूर्वकाल (absolutive)
TypeVerb
Rootनि + वॄ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), उपसर्ग: नि; अर्थः ‘having restrained/warded off’
महिषम्the buffalo
महिषम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootमहिष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ततःthen/thereupon
ततः:
सम्बन्ध/काल-देश (adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
Narratorial layer not explicit in the excerpt.
Kubera (implied via Guhyakas, his attendants)
Karmic reversalProtection of the virtuous (sādhvī-rakṣaṇa)Yakṣa/Guhyaka interventionDaitya downfall

{ "primaryRasa": "vira", "secondaryRasa": "karuna", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

Adharma rebounds upon the aggressor: the one who initiates violence meets a swift end, while the sādhvī is safeguarded—suggesting that moral integrity attracts protection (human or superhuman).

Carita (exemplary narrative) with didactic intent; it is not primarily sarga/pratisarga but a moralizing episode embedded in the larger Purāṇic frame.

The horns piercing the heart symbolize dharma’s ‘sharp’ corrective force. The Yakṣa/Guhyaka refuge motif encodes the idea of cosmic guardianship: liminal beings (Yakṣas) uphold order by protecting virtue and restraining uncontrolled animal/violent impulses.