Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

केनेदं पाप्मना शल्यं ममांतः परिचालितम् । येनाहं दुःखयुक्तोऽपि भूयो दुःखास्पदीकृतः

kenedaṃ pāpmanā śalyaṃ mamāṃtaḥ paricālitam | yenāhaṃ duḥkhayukto'pi bhūyo duḥkhāspadīkṛtaḥ

Durch welchen Sünder wurde dieser quälende „Pfeil“ in meinem Innern bewegt, sodass ich, obwohl schon im Schmerz, zur Stätte noch größeren Leidens gemacht wurde?

kenaby whom
kena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; प्रश्नवाचक-सर्वनाम (by whom/whereby)
idamthis
idam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (this)
pāpmanāby sin/evil
pāpmanā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootpāpman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् (Instrumental singular)
śalyama thorn, dart (painful object)
śalyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśalya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
mamamy
mama:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Genitive singular)
antaḥwithin
antaḥ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootantaḥ (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; स्थानवाचक-क्रियाविशेषणम् (inside/within)
paricālitamhas been agitated/moved
paricālitam:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpari-√cal (धातु) + kta (कृत्)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-एकवचनम्; ‘has been stirred/moved’
yenaby which
yena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धवाचक-सर्वनाम (by which/whereby)
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Nominative singular)
duḥkhayuktaḥafflicted with sorrow
duḥkhayuktaḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootduḥkha (प्रातिपदिक) + yukta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (तृतीया/सह-भावः: दुःखेन युक्तः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्
apieven, though
api:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधान/अपि-निपातः (even/although)
bhūyaḥagain, further
bhūyaḥ:
Kriya-viseshana (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootbhūyaḥ (अव्यय)
Formअव्ययम्; पुनरर्थक-क्रियाविशेषणम् (again/more)
duḥkhāspadīkṛtaḥmade a receptacle of sorrow
duḥkhāspadīkṛtaḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootduḥkha (प्रातिपदिक) + āspada (प्रातिपदिक) + √kṛ (धातु) + kta (कृत्)
Formतत्पुरुष-समासः (दुःखस्य आस्पदम् → दुःखास्पद; ततः कृत-प्रत्ययान्तः: दुःखास्पदीकृतः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; ‘made into a seat of sorrow’

Māṇḍavya

Type: kshetra

Scene: The sage clutches or gestures toward his torso/head as if feeling an inner dart; his face shows shock and indignation mixed with grief.

M
Māṇḍavya

FAQs

The verse raises the dhārmic question of agency and blame—how harm (even accidental) intersects with karma and moral accountability.

The dialogue occurs in the Hāṭakeśvara-kṣetra setting, a sacred geography frame for moral instruction.

None; it is a moral-psychological outcry that sets up the response.